Na úvod sumáru tretieho roka našeho života so Son-Rise by som rád objasnil, preèo tieto naše stránky, ktoré sú najmä mojim poh¾adom na veci, ktorými žijeme, vlastne fungujú. Ujasòovali sme si, preèo ich robíme a èi ich chceme vies aj ïalej. Vznikli ako jednostranná komunikácia s priate¾mi, s ktorými sme stratili kontakt po tom, ako sme sa vrhli do dobrodružstva menom Son-Rise, pretože terapia je ve¾mi èasovo nároèná. Ale èasom prerástli aj do formy podpory, ktorú dostávame nielen od nich, ale aj od ïalších ¾udí, ktorých sme predtým nepoznali. A tak pokraèujeme s tým, že náš život je dos verejný (èo nie je vždy príjemné), ale zároveò nám to tiež èasto ve¾a dáva. Ïakujeme všetkým za podporu, ktorú nám prejavujete a nezavrhnite nás po tom, ako sa doèítate o haluškách na tejto stránke :-).

Nadpis "Zmeny po troch rokoch" celkom vyjadruje to, o èom budem písa, ale nie v zmysle "ako sa zmenil Robinko", ako skôr "ako sme sa zmenili my všetci". Tento tretí rok bol dos rozhádzaný, ale v jeho úplnom závere sa udiali veci, ktoré mu dali zmysel.

Celý tretí rok nášho programu je typický tým, že by sme aj chceli robi plný program, aj nám to nejde. Nevieme sami seba dosta do stavu, keï sme v pohode, plní elánu a nadšenia. A tak sme sa v apríli ve¾mi narýchlo (ale múdro :-)) rozhodli ís na pokroèilý kurz Son-Rise Maximum Impact. Dojmy z kurzu boli neopísate¾né - viac na stránke venovanej kurzu samotnému.

Na kurze sme sa nauèili základy nieèoho, èo je v úplnom jadre toho, èím žijú Kaufmanovci a celý Option Institute: volá sa to dialóg vo¾by (Option Dialog). Týmto nástrojom môže hocikto skúma do håbky sám seba, aby zistil, èo mu bráni v tom by šastný. Veríme totiž tomu, že šastie je vecou vo¾by a odstránením príèin nešastia si pomôžeme, aby sme bez oh¾adu na vonkajšie okolnosti boli úplne spokojní. Treba poveda, že to je vždy o práci na sebe a nie na druhých èi na vonkajších okolnostiach - nejde o manipuláciu s druhými, ide o to, že môžeme by šastní, aj keï nemáme to, èo by sme chceli ma. Ale k¾úèové pre tento dialóg je práve ži to: dokáza akceptova, nehodnoti toho druhého ani sami seba. Všetko, èo k nám prichádza, je príležitos, ku všetkému sa môžeme postavi rôzne, vo¾ba je na nás.

To, èo sme sa nauèili na kurze, sú úžasné veci, a predsa nám nadšenie nevydržalo ve¾mi dlho. Pracova na sebe sa snažíme, ale táto práca je tiež podmienená tým, aby sme chceli :-). Teším sa na dobu, keï budeme tak ïaleko, aby sme dokázali poveda, že sme v pohode bez oh¾adu na okolnosti, myslím, že tá doba však ešte nenastala. Sme na ceste, nie na jej konci (ja viem, to nebudeme nikdy, ale vidíme, že je ešte dos dlhá).

Tí, èo nás sledujete, viete, akú habaïúru si potom na nás Robinko na jeseò vymyslel. Prestal jes a pi a náš život nabral opä obrátky - dostali sme sa až na detskú psychiatriu, odkia¾ sme úspešne zdupkali a dnes sme doma aj s hadièkou v bruchu (gastrostómiou).

Robinkove nejedenie a nepitie trvá do dnešných dní, už je to viac ako tri mesiace. Ako som písal na stránkach, kde som to opisoval podrobnejšie, Robinko v sebe nemá žiadnu zlos, agresivitu, nevidno, že by išlo o nejaké bloky - úplne pod¾a vzoru princípov Option sa radostne a spokojne rozhodol urobi to, èo chce - nejes a nepi.

Samozrejme, že takáto udalos naštartovala naše uvažovanie, preèo sa Robinko takto rozhodol. Jedna verzia bola nepravdepodobnejšia, než druhá a skonèili sme na akomsi nejasnom mystickom vysvetlení, že asi to má svoj zmysel, ktorý síce nevidíme, ktorý však bude súvisie s nami, našim rastom. A to sme ešte nevedeli, èo vieme dnes.

Po tom, ako Robinko prestal jes a ako sme už boli doma a absolvovali sme uèite¾ský Outreach z Option Institute a bola u nás po dlhom èase Linda, sme absolvovali aj ïalšie, alternatívne cesty skúmania sveta, Robinka, seba. Máme za sebou (ale možno aj pred sebou) obdobie h¾adania, poznávania a skúmania alternatív. Alternatív k tomu, èo robíme, ale možno ešte viac k spôsobu nášho myslenia. Trochu som niektoré popísal v hodnotení 28, tu ich spomeniem krátko a pridám ïalšie a to, k èomu nás priviedli.

Najprv sme sa dostali ku sprostredkovanej komunikácii s dr. Victorom Simsom, tvorcom e-Lybry, ktorý sa na dia¾ku napojil na Robinka. Pán Sims má schopnos na dia¾ku pomáha ¾uïom. On to vtedy urobil a odkázal nám, že Robinko mal nejaké bremeno, ktoré mu on sòal. V januári sme od neho dostali informáciu, že už na Robinovi nevidí žiadny problém. Zvláštne, keï vie, že hovorí o dieati, ktoré stále neje, ale sedí to s celkovým obrázkom, ktorý teraz máme.

Druhá vec, ktorá síce nie je nová, ale nieèo si na nej uvedomujeme, je kineziológia, resp. náš „rodinný doktor“ Svišo. Pomáha nám dlhodobo a neby jeho, asi by som nebol schopný prija všetky naše dnešné cesty ako realitu. S ním sme pracovali nieko¾kokrát na Robinkovi a jeho nejedení. Vždy tieto odblokovania dávali zmysel, pozitívne zmeny nastali, ale Robinko nezaèal jes. Niekedy sme pracovali priamo na òom, niekedy na niekom z nás. Èo som si však uvedomil v poslednej dobe: vyzerá to tak, že aj keï pracujeme na Robinkovi alebo na nás v nieèom, èo ho ovplyvòuje, nezdá sa, že by mu to pomohlo s jedením. Pritom vždy vytestujeme, èo je aktuálny problém a na òom pracujeme. Ako keby jeho jedenie nebol problém, ako keby Robinko bol v princípe v poriadku a to, na èom robíme, sú iné bloky, ktoré sú u nás aktuálne.

Ïalšou alternatívou, ktorá bude pre väèšinu sveta úplne uhodenou, je u¾ahèovaná komunikácia, náš kontakt s pani Catherine Božoòovou. Metóda vo svojej hlbokej a ažko pochopite¾nej rovine je o komunikácii na nevedomej rovine osobnosti. U nej sme sa od Robinka dozvedeli množstvo neuverite¾ných myšlienok, na konci vyzeralo tak, že uèinil rozhodnutie smerujúce k novému životu, ale jes nezaèal. Ako keby na nieèo èakal. Vyjadril však jasne to, že je v stave rozhodovania sa.

Do celkového obrázku zapadá aj dr. Šmarda, biochemik svetového formátu, vïaka ktorému je Robinko èo sa týka telesného zdravia úplne fit a ktorého posledný výsledok je, že Robinko má neuverite¾ne dobrú biochémiu tela. Prakticky všetko to, èo mal na zaèiatku (pred rokom a pol) „pokazené“, má v poriadku. Po stránke telesnej biochémie, metabolizmu, trávenia, je ve¾mi dobre vyladený (áno, aj trávenie má úplne v poriadku, aj keï obchádza èas tráviaceho cyklu). Dr. Šmarda ho tiež vidí ako èloveka prakticky bez problémov – a predsa, Robin neje a v komunikácii nevidíme žiadne obrovské zmeny. Môže to by tým, že až teraz sa dostal do stavu telesnej rovnováhy a potrebuje èas, ale tiež to môže by ïalší zdroj, z ktorého dostávame informáciu, že Robi je proste v poriadku.

Nuž a posledným klincom do rakvy môjho starého poh¾adu na svet je zážitok s numerológom, ktorého ani nepoznám. Keï som sa u dr. Šmardu rozprával s jeho manželkou (tiež skvelou osobou), behom rozhovoru som náhodou spomenul numerológiu a ona sa chytila, že majú jedného známeho, ve¾mi dobrého numerológa. A že nech jej nechám Robinkov dátum narodenia a ona sa ho spýta. A potom povedala „a viete èo? Ja mu zavolám hneï.“ a zavolala. Nepovedala mu o Robinkovi vôbec niè, iba dátum a èas narodenia. Bolo to úplne spontánne a bol som pri tom a poèul som, èo hovoril do telefónu. Ešte teraz, keï toto píšem, mi behá mráz po chrbte.

Ten numerológ sa najprv spýtal, èo chceme o „tomto èlovíèkovi“ vedie a keï sme povedali iba, že všetko, èo o òom vie poveda, zaèal. Nepamätám si jeho slová doslova, takže viem reprodukova iba základné body, ktoré povedal. Telefonát trval asi 10 minút.

„Tento èlovíèek potrebuje ve¾a, ve¾a lásky. Potrebuje, aby ho jeho okolie akceptovalo, aby ho bralo presne takého, aký je.“ Dobre, to sa ešte dá poveda o hocikom. Ale on pokraèoval. „Má problém s komunikáciou. Jeho okolie mu nerozumie. Ten problém s komunikáciou je ve¾mi ve¾ký.“ To už som mal ústa otvorené dokorán. „Tento èlovíèek potrebuje hlavne to, aby mu jeho okolie porozumelo. A aby ho bralo takého aký je.“ a pokraèoval. „Potrebuje hlavne duchovnú stravu. Potrebuje nájs svoje miesto v živote, bude ho dlho h¾ada. K tomu potrebuje pomoc svojho okolia.“ To sedí ve¾mi dobre na to, èo nám Robi porozprával u pani Božoòovej. „Je to èlovek uzavretý vo svojom vlastnom svete.“ (- túto myšlienku zopakoval nieko¾kokrát rôznymi slovami.) „Ak od svojho okolia nedostane to, èo potrebuje, bude mu to trva ve¾mi dlho, asi 35 rokov.“ „a ak to bude dostáva?“ „Potom sa tento èas samozrejme môže ve¾mi skráti, ve¾mi výrazne.“

Bolo toho ešte viac, úplne presne charakterizoval Robinka, ktorého v živote nevidel a o ktorom nevedel vôbec niè. Posolstvo, ktoré nám povedal, je jasné: Robinko nepotrebuje niè iné, než pochopenie, akceptáciu, lásku. Nemá žiadny iný „problém“, ktorý by bolo treba rieši. Celé je to jedine o nás, aby sme mu toto dávali. Celé je to o tom, ako sa k nemu postavíme my. Tak. A teraz sa v tom vyznajte, keï ste sa doteraz nad nieèím takým ako je numerológia len ironicky usmievali.

Všetky veci, ktoré som struène popísal a ktoré sú vyvrcholením našeho posledného roka, smerujú k jednej myšlienke, ktorá nám už nieko¾ko týždòov až mesiacov pomaly dochádzala. Je to napriek svojej jednoduchosti ve¾mi radikálna myšlienka: totiž to, že Robin je v poriadku. Z to¾kých strán dostávame informáciu, že na òom nie je ve¾mi èo robi, že on si hlavne potrebuje ujasni svoje miesto v živote a na zemi.

Preèo je táto myšlienka radikálna? Pretože napriek tomu, že je základom Son-Rise, myslím, že sme ju doteraz nežili. Naša snaha pomôc Robinkovi je stále motivovaná tým, èo hovorí: je to snaha pomôc mu, inak povedané, zmeni ho. Aj keï sa to snažíme robi maximálne milujúco a neposudzujúco, teraz na nás pôsobí myšlienka, že on vlastne nepotrebuje zmenu, radikálne. Znamená to, že je v poriadku nielen to, že nechce rozpráva, ale aj to, že nechce jes (nakoniec, nemôžem sa ubráni pocitu, že tieto dve veci sú prejavom toho istého, aj keï to neviem celkom pomenova).

V tomto kontexte dáva koneène naozaj zmysel aj jeho nejedenie. Z toho celého vychádza, že ten, ktorý sa potrebuje zmeni, nie je Robinko, ale my, jeho okolie, najmä jeho rodièia. Asi prestal jes práve preto, aby nám v tom pomohol. Samozrejme, nie na povrchnej rovine, že by o tom vedome vedel, ale predsa – zmyslom jeho nejedenia sme my, náš rast. A kým sa nezaèneme orientova v tomto zmysle sami na seba, nedosiahneme niè. Toto sa zdá by zmysel všetkého, èo sa u nás deje.

K èomu to ale povedie? Zatia¾ neviem. Myšlienka, že Robi nepotrebuje zmenu, je na jednej strane ve¾mi oslobodzujúca, avšak, èo ïalej robi, presne nehovorí. Èo to znamená orientova sa sami na seba? Zabudnú na Son-Rise a na nejaké snahy pracova s Robinkom a namiesto toho sa zavrie do kláštora a duchovne rás? Možno. Myslím ale, že to je presne naopak a že duchovný rast neprichádza v kláštore: práca na sebe znamená dokáza by akceptujúcejší a milujúcejší, nájs v sebe ešte omnoho viac, než sme doteraz dokázali, a to sa dá najlepšie práve v tom, èo robíme: akurát nerobi to s cie¾om zmeni Robinka, ale seba.

Podobné myšlienky máme už dávno, teraz však tieto slová vyjadrujú predsa len nieèo omnoho hlbšie. A k¾úèové v tej zmene, ktorú napriek snahe neviem celkom popísa, je myšlienka: Robin je v poriadku a nepotrebuje zmenu.

A tak sa zdá, že celé naše súèasné dobrodružstvo smeruje k nieèomu ve¾mi jednoduchému. Cie¾om našej snahy a zároveò prostriedkom, ktorým to dosiahneme, je proste láska, akceptácia a snaha Robinkovi porozumie. Budeme sa teda ïalej snaži povzbudzova ho k jedeniu, ku komunikácii, k tomu, aby sme mali vzah, ale vedomie, že on nepotrebuje zmenu, nás v tom bude – ak vydrží tento náš postoj – oslobodzova. Budem sa snaži nauèi sa komunikova s ním u¾ahèovanou komunikáciou, ale nie kvôli tomu, aby som ho zmenil alebo sebe nieèo dokázal, ale preto, aby som sa od neho nieèo nauèil a aby sme v tom spoloène mohli rás. A ak dospejeme k tomu, èo by sme chceli – k tomu, že Robinko bude jes a bude komunikova, budeme tí najšastnejší ¾udia na zemi. Ale ak budeme my sami rás a Robinko zostane tam, kde je, budeme ma dôvod by šastní tiež. Znie to ako klišé, ale predsa: našim údelom asi nie je zmeni svet, ale seba. Po troch rokoch programu Son-Rise sme opä ako keby na zaèiatku, ale urèite nie v tom istom bode, ako sme boli.