Ahoj, kamaráti. Tentokrát sa pripravte na èítanie o veciach ažko uverite¾ných. To, o èom budem písa v tejto èasti, sú naše prežitky vecí, ktorými žijeme. Nemusíte to prijíma a môžete si o nás myslie, že sme úplní blázni, každopádne sú to veci, ktoré sme zažili :-).

Tentokrát budem písa menej o práci v herni, pretože to, èím teraz žijeme, sa odohráva najmä mimo nej. To však neznamená, že náš program nebeží. Nie je bohvieako silný, ale stále beží.

Toto opä pomerne dlhé obdobie sa vyznaèovalo samozrejme predovšetkým Robinkovým pokraèujúcim nejedením. Stále je presvedèený, že nielen chlebom je èlovek živý a že nakoniec my sa o neho predsa postaráme. Na Mikuláša nieko¾kokrát oblizol èokoládu, u doktora Šmardu aj pri hre s Lindou ochutnal pitie, v posledných dòoch si krásne sám umýva zuby, prièom si na kefku naberá vodu a tú celkom spokojne hltá. To všetko sa dá chápa ako prvé náznaky zmeny, ale inak je jeho odhodlanie pevné. Nás kàmi, rád pomáha pri varení, zaujíma sa o jedlo, ale do úst nevezme niè. Cez Vianoce sme sa tiež zamerali (okrem vlastného oddychu) na to, aby bol dom plný vôní dobrých jedál a mlsov. Nevadilo mu to :-), ale tiež ho to nepresvedèilo.

Pre terajšie obdobie je typické ešte aj to, že Robinko málo spí. Ak sme vo¾akedy hovorili, že máme strašne málo èasu, teraz ho máme ešte menej :-). Predtým sme mali aspoò veèery od cca. pol deviatej, keï sa dali robi veci, ktoré sme chceli èi potrebovali - by chví¾u sami spolu, nieèo si preèíta, robi potrebnú prípravu na tímové stretnutia, robi tieto stránky. Teraz chodí Robinko spa medzi jedenástou a jednou hodinou, a tak sa v spaní striedame a na ïalšie veci máme èasu 0 minút denne.

Tiež sme sa rozhodli, že budeme spa s ním - celá rodina spíme spolu. Je to ve¾mi príjemné, hlavne preto, lebo Robinko sa teraz neuverite¾ne rád tulí. Èasto si aj cez deò na nás vylezie, zaspáva chce zásadne s nami, v noci sa tiež èasto primechlí tak, aby sa nás dotýkal. Diea, ktorému dotyky vo¾akedy nehovorili vôbec niè, skôr sa odahoval - je to nekoneène príjemné :-).

Nuž a vec, ktorá bola ešte pre toto obdobie špecifická, je to, o èom som písal v úvode. Robinkove nejedenie je stále záhadou a my sme dostali nieko¾ko tipov a ponúk na alternatívne cesty, ktorými by sme mohli zisti, preèo neje, prípadne mu pomôc. Znie to celkom zaujímavo - h¾adanie alternatív, keï naša hlavná cesta je tiež alternatívou. Stále však môžu existova boèné cestièky, ktoré môžu pomôc, alebo aj nasmerova nás niekam, kde chceme by. Kto prestane h¾ada, prestane rás.

Cez èloveka, ktorý nám pomáha a ktorého nechcem menova, pretože neviem, èi by si to prial, sme sa skontaktovali na istého doktora Simsa, tvorcu systému na energetickú balanciu tela systémom e-Lybra, ktorý sa pripisuje k homeopatickým spôsobom lieèby. Tento pán, žijúci v Anglicku, má schopnosti, ktoré by sa dali nazva lieèite¾skými. My nemáme v týchto veciach úplne jasno, na jednej strane sme boli vychovaní vo viere v to, že takéto nieèo neexistuje, na druhej strane sme už prešli všelièím, èomu sme tiež neverili a dnes veríme. A tak sme s vïakou túto pomoc prijali.

Pán Sims sa na dia¾ku "pripojil" na Robinka a sòal mu nieèo, èo oznaèil ako bremeno - nieèo, èo si so sebou nosil a èoho odstránením by sa mali zaèa dia pozitívne zmeny. Prejavilo sa to v prvom kroku najmä neskrotnou energiou, ako keby Robinko nevedel, èo so sebou. Zmenu sme rozhodne videli, ale inú, než sme oèakávali. Robinko bol na prechodné obdobie asi dva týždne ve¾mi rozhodený, nek¾udný. Potom nasledovali dni, keï si aj naši dobrodruhovia ve¾mi pochva¾ovali, ako Robinko spolupracoval, bol ve¾mi pozorný, spolupracujúci a spokojný. Zaèal sa hra s dreveným vláèikom - taká klasická detská hra, ktorú nikdy nehral. Toto pekné obdobie však trvalo len nieko¾ko dní, potom sa dostal opä do akéhosi typického stavu - obèas je zaujate¾ný, obèas nie. Jes každopádne nezaèal.

Je to iba pár dní, èo sme dostali od pána Simsa ïalšiu správu. Táto je celkom zvláštna: nevidí v Robinkovi žiadny problém :-). Na jednej strane to znie tak, že to predsa nemôže by pravda - veï Robinko ešte stále neje, na druhej strane to však sedí s inými informáciami, ktoré dostávame z iných strán. A nakoniec, keby si vymýš¾al, nepovedal by to, pretože vie, že Robinko jes nezaèal. Náš poh¾ad na to, aké je riešenie tejto otázky, sa doèítate v hodnotení tretieho roka nášho života so Son-Rise.

Druhá, ešte neuverite¾nejšia vec, ktorú sme absolvovali ešte pred Vianocami, sa volá u¾ahèovaná komunikácia (facilitated communication). Pani Catherine Božoòová, Francúzka, ktorá sa vydala do Èiech, sa túto metódu nauèila vo Francúzsku a snaží sa ju šíri aj v našich konèinách. Ide o metódu pomoci ¾uïom, ktorí majú problém sa vyjadrova, èi už fyzický, alebo iný - typické je práve pomáha takto autistom. Princíp je jednoduchý - u¾ahèovate¾ pomáha tak, že u¾ahèovanému pridàža ruku a on ukazuje prstom èi už na obrázky, alebo v najzložitejšej, ale najzaujímavejšej forme píše celé vety na klávesnici.

Metóda má svoju úplne pochopite¾nú a jasnú rovinu - prekonanie fyzických alebo psychických bariér pridàžaním ruky. Funguje to a je to obrovský prínos tam, kde diea èi dospelý nevie ukazova bez pomoci. Druhá rovina je však taká, že jej ktoko¾vek neuverí. U¾ahèovatelia totiž postupne zisovali, že metóda funguje aj s ažšie postihnutými a s ešte ažšie postihnutými, až zrazu zistili, že nejde o komunikáciu na vedomej úrovni. U¾ahèovaný sa v takomto prípade nemusí vôbec pozera na klávesnicu, a predsa píše celé vety. Samozrejme, na poh¾ad to vyzerá tak, že to všetko píše u¾ahèovate¾. Ale keï vám vaše diea takto "povie" veci, o ktorých u¾ahèovate¾ nemôže vedie, zaènete o tom rozmýš¾a. Je okolo toho celá veda, ako to vlastne funguje - prepájanie mozgových hemisfér u¾ahèovate¾a a u¾ahèovaného a podobne.

U pani Božoòovej sme boli ešte pred Vianocami. Je to skvelá žena, aj celá jej rodina je krásna. A keï sme zasadli a Robinko zaèal písa, nevedeli sme, èo si myslie. Nebudem písa doslova, èo nám napísal, pretože na to nemám od neho povolenie, poviem iba niektoré myšlienky. Povedal nám, že rozpráva je dobré, ale milova je lepšie - a že nevie rozpráva, ale vie milova. Hovoril, že mu je ¾úto, že sa nevie hra s inými demi. Vyjadril to, že je v stave rozhodovania sa, že sa potrebuje v živote zorientova. S tým súvisí práve jeho nejedenie. A ešte že má potrebu by stredobodom pozornosti a všetko pre to robí, ale keï to dosiahne, aj tak to nie je dobré.

Sú to veci, ktorým èlovek buï neverí, alebo plaèe šastím. My sme v tom trochu rozdelení, ale ja verím, že to podvod nie je. Ako je možné, že 6-roèné diea nám povie takéto veci, zvl᚝ keï v bežnom živote nepovie prakticky niè? Mení to poh¾ad na postihnutých ¾udí všeobecne, pretože každý, aj ten najviac postihnutý, vyjadruje pomocou UK takéto myšlienky. Ale je to aj o tom, že to, èo on vyjadruje, sú pocity, emócie, traumy, radosti èi túžby, uložené v podvedomí èi nevedomí èloveka - ich formulovanie do slov sa deje akýmsi ažko pochopite¾ným spojením u¾ahèovate¾a a u¾ahèovaného. Jedna vedecká štúdia preukázala neuverite¾né prepojenie ich mozgov - jeden pri tejto komunikácii využíva ¾avú hemisféru a druhý pravú.

Pred týždòom som absolvoval úvodný kurz tejto metódy. Vyžaduje množstvo cvièenia, mesiace tréningu, než sa to èlovek nauèí, a tak uvidím, èi dospejem tak ïaleko, aby som pomáhal komunikova na nevedomej úrovni. Ale aj v prípade, že Robinko sa bude rozhodova pomocou u¾ahèovanej komunikácie na vedomej úrovni o svojich vlastných veciach (èo chce práve robi, èo si chce obliec atï), bude to ve¾kým prínosom.

Tu teraz skonèím. V posledných dòoch sme zažili ešte ïalšie neuverite¾né veci, ale tie v sumáre píšem v hodnotení tretieho roka nášho života so Son-Rise, pretože tam tieto myšlienky najviac pasujú. Poèítam totiž, že celý tretí rok nášho programu vyvrcholil práve do tohto obdobia a to bude predurèova aj naše ïalšie smerovanie.