PhDr. Slavomír Krupa, PhD
Riadite¾ Výboru pre poradenstvo v sociálnej práci

Kniha Barry Neil Kaufmana „Son Rise - Zázrak pokraèuje“ ponúka pre nezainteresovaných èitate¾ov strhujúcu, autentickú drámu jedného ¾udského života, rodièov, súrodencov a ich blízkych. V jej jadre je bolestivé a nièivé existenciálne h¾adanie cesty, ktorá je zablokovaná, ohranièená všeobecne prijatou mienkou a presvedèením o neriešite¾nosti, bezvýchodiskovosti a beznádejnosti.

Tento rozpor èi konflikt by mohol vyústi do vcelku užitoènej a èasto opakovanej lekcie o potrebe kapitulácie a s òou spojenej snahy zameranej na zmieròovanie a vyrovnanie sa s následkami neriešite¾ného rozporu. Na rozdiel od desivého sna, ktorého koniec sa èasto zaèína prebudením do neporovnate¾ne pokojnejšej reality, je desivá skutoènos v živote morou, ktorá èloveka neopúša ani vo sne. Ale èo keï je neriešite¾nos len priehradou, ktorú si ¾udia postupne nastavali a uverili jej neprekonate¾nosti? Bláznivá myšlienka. Nezávisle od seba predsa odborníci v rôznom èase a na rôznych miestach dospeli na základe dôsledne stanovených hypotéz, pozorovania, analýz a výskumu, k nepopierate¾ným a nezvratným záverom, za ktorými si stojí veda. Jedným z nich je, že prekážka – autizmus, ktorú má v rodine syn autora knihy, je prenikavá, pervazívna vývinová porucha, kde doteraz nebola (objavená) dlhodobo efektívna nijaká špecifická lieèba.

„a predsa“, akoby povedal Viktor Frankl, existuje aj z tejto existenciálnej frustrácie východisko. Jej základom bola myšlienka a odvaha ís nepreskúmanou cestou do zdanlivo preskúmaného problému. Ak nedokáže náš syn s autizmom prís k nám – povedali si rodièia Rauna, potom musíme ís my k nemu. „a potom“ nám dá príležitos putova zázraèným svetom autizmu, v ktorom nám to, èo sa javí pre niekoho ako patologické a chorobné, pomáha objavova ako pozoruhodné, geniálne a udivujúce.

Legitímnym vchodom do tohto sveta je však jedna podmienka, ktorá je k¾úèom k poznaniu – akceptácia. Prijatie ich syna takého, aký je a dôvera, že aj on má právo dosta príležitos k tomu, aby sa rozbehol za hranice svojho, ich a nášho oèakávania, potom pred èitate¾om odvíja strhujúci príbeh. Tento filozofický, etický, profesionálny zvrat má svoju podstatu v zmene postojov, vyvierajúcich z hodnôt, v prístupoch, ktoré si navzájom ¾udia bežne prejavujeme.

Táto kniha zneisuje konštatovania a prognózy zainteresovaných „odborníkov“ a „špecialistov“ a ponúka nové uistenie o nádeji a možnostiach riešenia problémov pre deti, mladých ¾udí s autizmom a ich rodièov. V priebehu nieko¾kých posledných desaroèí sa menili metódy práce s demi s autizmom od zdravotnej, výchovnej, psychologickej a sociálnej terapie, ktorej cie¾om bola ochrana pred sebapoškodzovaním, ublížením a nekoordinovaným vnikom do svojho okolia k metodicky prepracovaným, štruktúrovaným postupom a programom, zameraným na rozvoj schopností a zvládnutie dôležitých zruèností. Nepochybne ide o významný a pozitívny posun. Napriek tomu považujeme v našej kultúre ešte stále za ve¾ký úspech, keï sa diea s autizmom a jeho rodina, diea s autizmom a jeho rovnako postihnutí rovesníci, nauèia ži vo vzájomnej, aspoò pasívnej koexistencii. Sociálna integrácia a školská integrácia je stále skôr výnimkou ako pravidlom.

Kniha Barry Neil Kaufmana je v tomto smere zároveò uèebnicou, obsahuje nielen podrobný popis aktivít, ale aj ich priebeh, pozorovania, ktoré objektívne zaznamenávajú úspechy, ale aj krízy. Pozoruhodné je, že akceptabilné stimulaèné programy (vynútene, pre nepochopenie odborníkov) prebiehali v domácom prostredí, èo sa nakoniec stalo ich (nepopierate¾nou) prednosou. Nezanedbate¾né a dôležité je, že na výchove Rauna sa výrazne podie¾ali okrem rodièov a celej rodiny tiež tímy dobrovo¾níkov.

Najdôležitejšie (a pri zložitých ¾udských problémoch je to výrazne preukázate¾né) však je nezabudnú, že jedna èas k¾úèa k odpovedi pre riešenie tzv. neriešite¾ných situácii, do ktorých sa dostáva èlovek, je tajomne zahalená v òom samom.