Stále žijeme z toho, èo sme sa nauèili na Maximum Impacte; a dúfam, že ešte dlho budeme. Pracujeme sami na sebe, robíme si obèas špeciálne Option dialógy. A verte alebo neverte, oni naozaj majú na nás dopad. Už sme s v nich prišli na množstvo ve¾mi zaujímavých vecí o sebe a oslobodili sme sa od viacerých vecí, ktorými sme sami seba zväzovali. Megi zaèala dáva naším dobrodruhom pravidlné spätné väzby a tí si to ve¾mi pochva¾ujú.

a ako sa má Robinko: konštatujeme, že:

• viac spolupracuje - napríklad keï mu povieme, aby išiel za nami alebo keï mu ponúkame aktivity (je to závislé od toho, èi zrovna chce, ale poèúva omnoho èastejšie, než predtým),
• opä ho bavia mnohé hry, najmä keï sme my v pohode a netrápime sa tým, že Robinko niekedy vyzerá, ako keby sa nudil (èo je stále ve¾mi èastý jav),
• znova omnoho viacej rozpráva, pomenúva veci, keï chce nieèo dosiahnu, a to aj spontánne (hore, ešte, otvor, pi, lež, daj, jedz, strihaj, ma¾uj...), tiež to èasto vyzerá, ako keby chcel poveda nejakú informáciu, len my sme neschopní a nerozumieme mu :-),
• omnoho krajšie pije (èo bola už dlho vec, s ktorou sme bojovali) - sám si niekedy pýta, pije sám z normálneho pohára,
• je ve¾mi fyzicky zdatný, ve¾mi rád lezie do výšok (namontovali sme mu preto do herne rebrinu),
• stále rád pozerá knižky a nechá si pomenováva veci v nich, niekedy aj ve¾mi pozorne poèúva, keï mu rozprávame, èo sa s danou vecou robí (napríklad s vàtaèkou),
• povedal trojslovnú vetu: "ešte - pi - daj".

Ïalšia zaujímavá skúsenos bola u neurologièky, kde sme neboli dva roky. Pamätala si Robinka. On sa tak predvádzal, že hovorila, že je neuverite¾ný. Chcela po òom veci ako „zažmúr oèi“, „zatoè rukami“, „postav sa na jednu nohu“ a tak. Obèas to bolo treba poveda viackrát, motivova ho. Hovorila, že vidí obrovské zmeny, ve¾ké pokroky, že je ve¾mi vidno, že sa s ním pracuje. Doma sme si uvedomili, že minulá návšteva u nej bola v júni 2004, èo bol èas vrcholu Robinkovho pokroku v programe, ako to bežne vnímame. To je pre nás ve¾mi cenná spätná väzba, pretože normálne nevnímame, aký pokrok Robinko odvtedy urobil.

Ve¾ká zmena sa týka plienok: Robin si zaèal sám vyzlieka plienku, keï sa vykaká alebo ju už má príliš plnú. Mal dni, keï si vyzliekal aj len raz pocikanú. Vnímame to ako prvý krok k skutoènému uvedomeniu si, že môže chodi na noèník! Musí to súvisie s nami a našim vnímaním vecí po kurze: uvedomili sme si, že nemá žiadny zmysel tlaèi ho, ani sada ho na noèník, pretože keï ho tam posadíme my, je v tom už fyzická manipulácia - a to, èo potrebujeme, je, aby sám chcel. Dali sme mu v tom úplnú slobodu - a po mesiaci a nieèo prišiel sám s takouto zmenou. Ku koncu obdobia v tom po¾avil, uvidíme, ako to bude pokraèova.

Ïalšia príhoda, ktorá súvisí s inteligenciou. Robinko sa èasto javí tak, že èlovek nevie, ko¾ko rozumu v sebe má. Teraz mal hru "klacíky" - farebné palièky, ktoré sa majú uklada pod¾a predlohy. On ich nielen vie bez problémov uloži presne pod¾a obrázku, ale bravúrne a bez pomoci poskladal obrázok presne o 90 stupòov otoèený oproti predlohe. Vymyslel si to sám, my sme to po òom nechceli. Otáèanie predmetov (priestorové videnie) je èasou inteligenèných testov - opä dôkaz, že nie je hlúpy, že všetko je len o motivácii.

Zaujímavé veci sme si uvedomili na tímovom stretnutí oh¾adom jeho rozprávania. Dlho - predlho mal obdobie, keï rozprával ve¾mi málo. Poèítame, že sme ho asi pred èasom zaèali do rozprávania tlaèi a on sa nejako zablokoval - vnímal, že mu to nejde tak, ako by chcel (alebo ako sme chceli my) a radšej úplne prestal. Takéto obdobia majú aj zdravé deti, u Robinka asi bolo iba dlhšie. Keï nám nieèo povie, tiež hovorí ve¾mi ticho a Megi ho naèapala, ako sám sebe hovorí normálnou hlasitosou - to tiež napovedá o nieèom podobnom. Rozhodli sme sa zamera sa na maximálne chválenie a povzbudzovanie všetkých zvukových prejavov a slov, avšak bez akéhoko¾vek tlaèenia.

Opä sme si uvedomili, ako dôležitý a skvelý je joining - pripájanie sa. Že nejde o techniku, ktorá by už bola minulosou, naopak, stále je dôležitý. So mnou po pol hodine joinovania, keï nejavil záujem o niè, sa zrazu zaujal krásnou interaktívnou hrou, keï mi hovoril, aké slová mám zakrièa do detského mikrofónu - som presvedèený, že tá hra bola dôsledkom mojej akceptácie, vyjadrenej pripojením sa k nemu. Joining je výborná vec, ktorou dávame Robinkovi najavo, že ho berieme, že ho máme radi a že nás baví robi veci, ktoré bavia jeho, veci, ktoré sú pre neho dôležité. Rozhodli sme sa poriadne si joining užíva! (Samahria hovorí "Joining sa potrebujete nauèi milova, lebo je to jedna z posledných vecí, ktoré odchádzajú.")

Ešte zopár milých príhod z tohto obdobia:

• Danka: Táto vec sa stala v herni viackrát v obmenách. Mala som popálenú ruku, èo si Robinko všimol a dával mi na to oveèku (plyšová oveèka, ktorú musí ma všade a ktorá funguje ako muchláèek, vankúš, tíšidlo na boles a hryzátko) alebo aby som si to pofúkala.
• Danka: Krásne sa vieme pozera si navzájom do oèí - len tak, pozeráme sa na seba. Má to v sebe ve¾kú silu.
• Anna: Mala som v topánke keksík, keï som odchádzala a Robinko si to všimol. Ja som mu ho nechcela da (nesmie ho kvôli diéte), a tak som ho schovala. On bežal do kuchyne, doniesol servítku a chcel ju vymeni za keksík. Keï to nefungovalo, doniesol na výmenu nejaké zvieratko. Krásne chcel handlova :-).
• Ružena: Na mòa si Robinko vymyslel špecialitu. Keï som odchádzala, zobral autíèko z kuchyne, strèil mi ho do ruky a hneï "pa-pa". Vystrkoval ma von, celý potešený, zadúšal sa od smiechu. Doslova ma vyhodil aj s autom a dával nám pa-pa. Keï som sa najbližšie vrátila, široký úsmev na tvári - spoznal svoje auto. Na druhýkrát som dostala žabu, na tretíkrát až dve zvieratká, úplne h¾adal, èo by mi tak dal.