Toto hodnotenie je špecifické – jednak obsahuje obdobie až troch mesiacov, a jednak toto obdobie bolo iné, než predošlé obdobia. Celé leto sme mali skvelú pomoc – Annu, ktorá bola denne v herni. Hlavne vïake nej Son-Rise bežal èiastoène aj v lete.

Zaèiatok leta bol príjemný, pretože Robinko sa po asi mesiaci dostal z prechodného obdobia, ktoré je typické pre lieèbu u dr. Šmardu. Jeho hyperaktívnos, nek¾udnos a celkovo správanie, ktoré nás nechávalo na konci dòa úplne vyèerpanými, teda na zaèiatku leta skonèilo – a vrátil sa stav, ktorý bol dlhodobý – Robinko mierne a iba obèas interaktívny, inak sme mali problémy dosta sa k nemu. Reè, ktorá bola pred rokom na ve¾kom vzostupe, bola úplne minimálna. Oèný kontakt v najlepších chví¾ach tak na 50%. Takto Robinko fungoval poèas celého leta. Anna, ktorá bola v herni naozaj výborná, referovala rôzne skvelé veci, ktoré Robinko robil, ale celkové napredovanie nebolo ve¾mi zna.

Až na konci leta – na prelome augusta a septembra – nastal ve¾mi zaujímavý zlom, ktorý trvá dodnes. Tentokrát ide o zmenu, ktorú nevnímame ako dôsledok našej terapie, ale skôr ako dôsledok lieèenia u doktora Šmardu. Robina zaèali zaujíma knižky - nie však „autistickým“ spôsobom, že by sa do nich uzavrel. Naopak, k pozeraniu knižiek vyžaduje nás. Ukazuje našim prstom na obrázky, pozerá na nás a oèakáva, že budeme pomenováva zvieratká, ¾udí a obèas predmety, na ktoré ukazuje. Najviac ho bavia knižky o zvieratkách a rodinné albumy. Oèný kontakt je pri tejto èinnosti úplne výborný, taký, aký sme nezaznamenali už dávno.

Pri tejto èinnosti, ale tak trochu aj mimo nej, Robinko pôsobí dojmom, že nás lepšie vníma, že nielen poèuje, ale aj prijíma a spracúva, èo poèuje. Obèas to vyzerá tak, že priam potrebuje nasáva informácie, ktoré možno tak dlho blokoval. Uvidíme, ako budeme pokraèova, tento stav je v každom prípade ve¾mi s¾ubný.

Poèas leta sme ešte spravili Ve¾ký Odplienkovávací Deò. Tento slávnostný deò zaèal tak, že sme k nemu ráno 23. júla napochodovali s tortou, vysvetlili sme mu, že je už ve¾ký chlapec a s jeho pomocou sme vyhodili všetky plienky – doslova von oknom (okoloidúci dedinèania na nás majú zrejme svoj názor). A od tohto momentu bol Robinko bez plienok.

Vyše dvoch týždòov sme vydržali úplne bez nich. Problémom však bolo, že Robinko cikal aj 5-6x za hodinu a že mu vôbec nevadí by mokrý. Oèakávali sme, že odplienkovávanie bude jednoduchší proces. Robinko cikal do noèníka celkom dos, ale bolo to takmer vždy na nás, aby sme ho tam posadili. Potom sme pochopili, že tento proces bude trva dlhšie. Teraz používa tzv. plienkové nohavièky - vyzerá a oblieka sa to ako slipy, ale má to vnútro ako plienka. Takéto "slipy" si môže sám vyzliec, keï si spomenie, že sa môže vycika do noèníka. Na noèník chodí celkom pravidelne (stále zatia¾ iba na náš popud), jasný pokrok je však v jeho schopnosti používa zvieraèe. Ciká už ove¾a menej èasto (v priemere cca. raz za hodinu) a ve¾mi èasto keï ho posadíme na noèník, vyciká sa hneï. Niekedy si na požiadanie sám sadne na noèník.

Náš celkový dojem z Robina je, že sa mení. Viac vníma, viac prijíma, niekedy poslúchne, èo mu povieme (èo nikdy nerobil). Vnímame to, ako keby sa mu preèisovalo myslenie. Veríme, že to je dôsledok Šmardovej terapie, že to bude pokraèova, a hlavne že to je výborný èas na rozbehnutie ïalšieho intenzívneho Son-Rise obdobia.

Konkrétne veci, ktoré sme zaregistrovali v posledných týždòoch:

• Robin viac reaguje napr. na "pa-pa". Èasto ve¾mi ochotne a s radosou máva, rozumie významu. Dokonca zareagoval na "rozlúè sa" - zamával a povedal "pa-pa".
• Pri pozeraní knižky mi ukázal prstom na obrázok, kde bol Robin a pri òom na zemi malý kôò. Myslel som, že ukazuje na Robina, tak som povedal „Robin“. On ma opravil – „ôò“ (kôò). Hneï na to znova to isté s druhým zvieratkom.
• Pri pozeraní knižiek zaèína aj sám pomenováva zvieratká a ¾udí. Nie je to ve¾mi zrozumite¾né, ale je to také normálne, ako keï malé diea zaèína žvatla.
• Megi uèila Robinka pri stole tak, že rozložila kartièky s obrázkami a hovorila, èo jej má Robin poda. Nijako nedala posunkami najavo, o ktorý obrázok ide. Robin neuverite¾ne presne podával obrázky – mýlil sa ve¾mi málo, išlo pritom o obrázky, ktoré bežne nepozerávame a nepomenovávame, boli pre neho nové, iba raz pomenované (napr. "peniaze", "jahoda", "drak"...). Èo je na tomto vzácne je nielen ïalší dôkaz, že poèuje a že je schopný rozumie, ale aj to, že Robin má vytvorený celkom bohatý pojmový slovník v hlave a že zaèína by ochotný spolupracova.
• Pri hre, keï som ho odrážal na aute, vždy, keï prišiel, sme si povedali „ahoj“ – aj Robinko mne.
• Robin s pomocou skladá puzzle o 50 kusoch! Neverili sme, že by pri tom vôbec dokázal obsedie (50 kusov je strašne ve¾a), ale dostal ho od našej kamarátky, tak Megi že to skúsi. Neuverite¾ne sa chytal, sústredil sa, snažil sa. Bez problémov zloží sám puzzle o 15 kusoch.
• Pri nieko¾kých príležitostiach dokáže Robin teraz úplne žalostne plaka. Sú to napríklad situácie, keï by sa predtým skôr hneval, alebo keï sa Megi naštvala a nakrièala na neho. Jeho plaè bola taká prirodzená, normálna reakcia, akú sme u neho ve¾mi nepoznali.

Celkovo máme teraz ve¾mi dobrý dojem a veríme, že jeho otváranie sa svetu bude pokraèova. Držte nám palce - a pošlite nám nejakých ïalších dobrovo¾níkov, viacerí nám odišli do zahranièia :-).