K dnešnému dòu máme výborný silný tím dobrovo¾níkov: spolu s nami je nás 7 (slovom sedem)! Naši dobrovo¾níci sú perfektní ¾udia - potvrdilo sa nám tušenie, že do programu sa prihlásia iba tí najlepší, ktorých princípy tejto terapie oslovia. Pokrývajú nám každý 4-6 hodín týždenne s Robinom v herni, takže to, èo bežíme, sa dá bez výèitiek svedomia nazva plným programom.

Sme po necelých dvoch týždòoch od návštevy Lindy. Zaèali sme aplikova jej návrhy a tu sú niektoré výsledky èi pozorovania: 

• Nieko¾kokrát vedome odpovedal "áno"!
• Dokáže by zaujatý jednou hrou aj 45 minút.
• Pri kreslení na otázku "kde ti mám nakresli?" jasne ukázal opakovane prstom - naozaj poèuje a rozumie!
• Na jednej sešne ho Bea pri hre zdravila "ahoj". Nereagoval, ale na konci sešny keï odchádzala, jasne a spontánne jej povedal "ahoj".
• Jedenkrát chytil Beu za ruku a povedal "poï".
• Prvýkrát spojil dve slová! Bolo to "auto, bež!" - pri hre s autom. Boli skomolené, ale jasne použité!
• Niekedy si sám vyžiada fyzický kontakt - chce sa tuli.
• Na požiadanie niekedy povie "toè", "bež", "le", "hoï", pomerne èisto povedal aj "krava" a "pes".
• Papuèu oznaèil ako "papupa". Zvieratká ako "dadaká". Kocku ako "doda". Loptu ako "lota" alebo "lola". "Audo" (auto) je už bežne používané slovo.
• Mamine nieko¾kokrát povedal "mama" - a Megi sa išla roztopi :-).
• Po jednej dos neinteraktívnej sešne, keï som Megi hovoril, ako to vyzeralo a bol som trochu nešastný nevediac, èi je Robin iba unavený, alebo je problém niekde vo mne, Robin vstal od obeda, prišiel ku mne, objal ma na moment a zasa si sadol. Bolo to neuverite¾né.
• Situácia: pozeráme s Ronjou veèerníèek (to je dôležitá èinnos) a Robin má potrebu by interaktívny. Megi mu hovorí "pozbieraj si tie ceruzky, daj si ich na miesto, potom pôjdeme hore". Nepoèíta s odozvou... ale Robin urobí presne èo mu je povedané (ceruzky postaví kde bývajú - do kredenca) a postaví sa ku schodom. To bol šok.
• Robin je naïalej èasto uchechtaný, spokojný a interaktívny.
• Obrázok dolu: Megi obkreslila Robina na tabu¾u a potom mu dala do ruky kriedu so slovami "teraz ty nakresli mamu", neoèakávajúc niè iné než èarbanice (jeho repertoár je zatia¾ o èmáraní a o slnieèkach - to nakreslil prvé 3 týždne dozadu, s ksichtíkom 2 týždne dozadu). Že nakreslí jej presnú podobu - to naozaj neèakala...

Pre správny obraz: všetky tieto krásne úspechy sú konkrétne situácie. Neoèakávame od Robina v žiadnom momente, že to, èo raz urobil, musí urobi aj druhýkrát - takto to nefunguje. Niektoré veci urobil len raz, niektoré viackrát, niektoré pomaly zaèínajú by v jeho štandardnom repertoári. Našou úlohou je povzbudzova ho ku komunikácii, motivova ho, aby sám chcel, nie žiada výkony. Máme pred sebou ve¾mi dlhú cestu - ale to, èo vidíme, nám jasne hovorí, že tá cesta má zmysel. Tešíme sa na òu a tešíme sa, že sme na nej už teraz stretli takých skvelých ¾udí.

Na ïalšie dva týždne máme ako priority naïalej povzbudzova hovorenie slov - èo najviac a aj so snahou o ich èistotu; plus to, aby tam boli Robin aj dobrodruh spokojní. Èím viac blbnutia a interakcie, tým lepšie.