Tento rozhovor je plne autentický. Prebehol medzi našim blízkym priate¾om a Robinkovým dobrovo¾níkom Èimom a jeho kamarátkou, ktorá má pochybnosti
o tom, èi filozofia optionu je v súlade s kresanskými myšlienkami èi poslaním. Rozhovor prebiehal mailovou formou. Ja
som sa k nemu dostal len ako tichý úèastník, ale myšlienky v òom sa mi tak páèili, že som poprosil úèastníkov, èi by som
ho mohol zverejni. Rozhovor prinášam v plnom znení.
Nejde o ucelený dialóg s jasným koncom. Je to prepis jedného mailu, kde Èimo reaguje na otázky, ktoré mu kamarátka položila.
Rozhovor tiež neprináša nejaké jasné a jednoznaèné odpovede. Preto je taký pravdivý :-).
Ahoj.
Zdá sa, že sa naša rozprava o SonRise, zmení na úžasnú výskumnú výpravu do našich životov. Mám z toho rados. Položila si mi
otázky o tom, ako je to z poh¾adu SonRise, èi Option Institute. Chcem to v tomto prípade zobra naozaj dôsledne a musím odpoveda:
Neviem. Viem Ti však poveda ve¾a o tom, èo som sa nauèil vïaka môjmu zážitku z vyuèovania v Option Institute, z dialógov vo¾by
(Option Dialogue), alebo vïaka mojej skúsenosti zo SonRise pre Robinka. Nevnímam náš rozhovor ako stretnutie predstavite¾ov
odlišných prístupov, v ktorom ide o to, kto obháji svoje stanovisko. Vidím mòa, Teba a výnimoènú príležitos podeli sa navzájom
o svoje zážitky, skúsenosti, ale najmä o otázky.
V Tvojom maile si položila viac otázok sebe ako mne. Keïže nechcem odpoveda na otázky, ktoré nemáš, alebo na otázky, na ktoré
môžeš odpoveda iba Ty za seba, preto to nechám na Tebe, aby si to v ïalšom kole napravila a osmelila sa položi mi viac otázok.
Ako je to z poh¾adu Sonrise, ako sa má èlovek vysporiada s pýchou, sebectvom, súaživosou?
Neviem. V Option Institute mi podobné návody na život neponúkli. Položím si teda inú otázku: Ako ja zvládam svoju pýchu,
sebectvo a súaživos aj vïaka Option Institute?
Kedy som vo svojich oèiach dôležitejší ako všetko ostatné? Kedy myslím iba na seba? Kedy slepo h¾adím iba na výkon?
Keï dokazujem sebe aj ostatným, ako mám ve¾a problémov. Sebe to dokazujem tak, že myslím na všetky problémy naraz, donekoneèna
ich prehodnocujem a nafukujem, kým mi hlava nejde prasknú. Ostatným to dokazujem tým, že dávam najavo svoj „oprávnený" hnev
pri každej príležitosti.
Keï je to, èo chcem poveda, dôležitejšie ako druhý èlovek. Nedokážem si druhého vypoèu do konca. „Musím" si poveda svoje!
Keï sa donekoneèna hodnotím a obviòujem, že nie som dos dobrý. Ak sa vtedy nepozerám aj na druhých s ne¾útostným zhadzovaním,
tak som urèite nato¾ko zaujatý seba(zne)hodnotením, že na nikoho okolo seba nemám èas ani pomyslie.
Ako to zvládam aj vïaka Option Institute?
Zistil som, že keï sa pokúsim problémy vymenova a presne pomenova, èasto zisujem, že tých k¾úèových je iba pár. Keï sa na problémy
pozerám jeden po druhom a nie na všetky naraz, nafúknutá bublina praskne.
Na svoj hnev sa viem tiež pozrie z humorom, lebo si v danej situácii uvedomím, že môj hnev hovorí viac o mne ako o druhom èloveku,
pri ktorom som sa rozèúlil. Hovorí napríklad o tom, že sa práve trápim svojimi problémami.
Nauèil som sa klás skutoène zvedavé otázky sebe aj druhým. A dokonca aj poèúva svoje vlastné odpovede a dôverova im. Dovtedy
som svoje odpovede vôbec nepoèúval. Myslím to vážne! Nikdy som neh¾adal svoju originálnu odpoveï. Vždy som si odpoveï požièal z
ideológie, s ktorou som práve sympatizoval. Vïaka tejto zmene som pozornejší aj pri poèúvaní druhých. Keï si domýš¾am, ako by odpovedali,
skoro vždy ma prekvapia úplne inou odpoveïou.
Zistil som, že rovnako ako je užitoèné porovnáva, vyhodnocova, hodnoti (nedá sa ani nemá zmysel popiera, že to èlovek robí),
je aj nehodnoti. Vo zvolený èas vôbec nehodnoti. Keï sa hrám dve hodiny s Robinkom, alebo keï vo¾akomu hodinu kladiem otázky v
dialógu vo¾by, nemám èas hodnoti. Zhodnoti nako¾ko úèinný bol pre tento raz môj spôsob hry s Robèom, alebo ktoré moje otázky boli
užitoèné a ktoré nie, na takéto hodnotenie mám èas kedyko¾vek neskôr. Rovnako odkladám aj všetko, èo ma práve trápi. Aj k mojim problémom
sa môžem vráti až neskôr. Keby som toto všetko skutoène neodložil, nedokázal by som by úplne sústredený a venova tomu druhému absolútnu
pozornos.
Èosi, èo ma na Sonrise upútalo, bolo presvedèenie o nesmiernej cene Raunovho života a poh¾adu na svet. O jedineènosti každého èloveka.
Na akom základe, na akom presvedèení o podstate èloveka to stojí?
Neviem, ako k takému presvedèeniu dospeli Kaufmanovci. Ich odpoveï by ma naozaj zaujímala. Ako to prežívam ja s Robinkom, èi s ¾uïmi,
ktorým robím dialóg vo¾by?
By s Robinkom v herni skutoène bezprostredne šastný mi dlho bránilo to, že som sa neustále poèas hry s Robèom hodnotil: „Nie som dobrý,
ako iní dobrovo¾níci. Nemal by som robi vo¾aèo iné, na èo som vhodnejší?" Keï som sa nauèil neustále z(ne)hodnocovanie zastavi,
až vtedy som sa dokázal rozhodnú by v herni naozaj na 100% pre Robinka. Láska je vecou rozhodnutia. Keï èlovek toto rozhodnutie
upevòuje, zisuje, že láska napåòa celú jeho bytos a všetky oblasti života. Aj pre mòa sa tak každý okamih s Robinkom stal ve¾mi vzácnym.
Pri dialógoch vo¾by mám nádhernú príležitos znovu a znovu objavova, že každý je svojím najlepším odborníkom. Každý èlovek má jedineèné
odpovede na svoje otázky. Aj keï sa daný èlovek opakovane prejavuje v istých situáciach rovnakým spôsobom, nepoznáme dôvody pre jeho konanie,
kým sa ho na ne neopýtame. Krásne je, sa naozaj na ne opýta. S údivom opä objavi, že každý vždy robí to najlepšie, èo vie, vychádzajúc
zo svojich terajších presvedèení.
Nie je riziko Sonrise to, že môže v èloveku posilni falošnú nádej, že mu pomôže správna metóda?
V SonRise a procese vo¾by je metóda druhoradá. Dôležitý je láskyplný, absolútne prijímajúci, neposudzujúci a zvedavý postoj.
Metódy a prístup, ktoré volíme, plynú z tohto postoja. (SonRise podávajú Kaufmanovci ïalej s ve¾mi jasným upozornením, že nezaruèuje
vylieèenie z autizmu aj preto, že v istom tajomnom zmysle sa diea samo rozhoduje, èi mu stojí náš svet za vynaloženie obrovského
úsilia a èi vôbec chce opusti svoj bezpeèný autistický vesmír.) Pri SonRise je pod¾a mòa viac ako otázka vylieèenia dôležitá otázka,
èi chcem by ako rodiè so svojím dieaom šastný? O tejto zmene postoja je pod¾a mòa SonRise. Vylieèenie je iba možný ved¾ajší úèinok
takej zmeny postoja ¾udí, ktorí tvoria životný priestor dieaa. Nemôžem na tú otázku odpoveda, lebo je to otázka pre Vladina a Megi
ako rodièov. Ako dobrovo¾ník som zažil, že rozhodnutie by s Robèom prítomný na 100% a rozhodnutie by s ním šastný, je to isté rozhodnutie.
Keï je èlovek 100% prítomný, keï je tam celou svojou pozornosou pre druhého, nemá èas na preberanie svojich výèitiek z minulosti, ani
ubiehanie k obavám z budúcnosti, lebo sa naplno sústredí na dar spoloèného okamihu, ktorý práve teraz plynie. A zároveò pre šastného
èloveka sú otázky druhoradé, preto sa môže slobodne odda prebiehajúcemu okamihu a by 100% prítomný kdeko¾vek a s kýmko¾vek sa rozhodol by.
Milova znamená by s druhým šastný. To je to, na èom skutoène záleží. Keï je èlovek šastný, sústredí sa na to podstatné.
Podnetné je pre mòa i to - identifikova sa s bolesou, ktorú som spôsobila, vtedy je mi jasnejšie, že potrebujem Boha a jeho obe.
Predstavuješ si, ako druhého bolelo to, èo si mu spôsobila? Ale pocity, ktoré vnímaš, sú úplne iné, ako pocity toho druhého. Sú to tvoje
pocity, ktoré plynú z tvojich presvedèení. Rovnako, ako pocity toho druhého vyplývajú, z toho èomu verí on. Keï sa naplníš svojimi
vlastnými bolestivými pocitmi, nepohltia a nato¾ko, že už tomu druhému nemôžeš venova bezprostrednú pozornos?
Už ma totiž iné názory tak neohrozujú...
Ako a môžu názory druhých ohrozi?
Nie je riziko Son-rise v tom, že tlmí, podceòuje závažnos zla/sebectva, ktorého sme schopní v rôznych podobách?
V akých podobách? Preèo je to pod¾a teba nesprávne? Ako kona v daných príkladoch správne?
Nie je najúèinnejšia cesta ako prekona svoj sklon odsudzova a kritizova v tom, že to vyznám a nechám odumrie na kríži...
Keby si povedala príklad, ako si to robila, aký bol Tvoj výsledok?
Pod¾a mòa také rozhodnutie je ve¾mi dôležitý krok slobodnej vôle, ktorý za mòa nemôže urobi ani Boh, ale staèí to na vnútornú zmenu?
Preèo sa obávaš, že nestaèí? Kedy vo tvojom živote nestaèil?
Ale èo si poèa s ¾udským sebectvom?
Keby si uviedla príklad, o koho sebectve hovoríš? Aký je to problém?
Dá sa prekona vlastnými silami, vierou vo svoju neobmedzenú lásku?
Je tvoja láska obmedzená?
Kedy si musela zaprie sama seba? Preèo si mala z toho rados?
Akým spôsobom Kristus opravuje tvoje sebectvo, pýchu, závis a neodpustenie?