Správa o tom, že srdce nie je v poriadku, bola jedna z jóbových zvestí, ktorú sme neèakali. Hlúpe bolo aj to, že sa na problém prišlo dos neskoro a operova sa to malo už dávno. O èo presne išlo: tesne po narodení mu diagnostikovali neuzavretú Bottalovu spojku a defekt predsieòového septa. Z 80% sa tieto komunikácie do prvého roka uzavrú samy. Verili sme, že u Robina to bude tiež tak. Špeciálne vyšetrenie však ukázalo, že tomu tak nie je a bolo potrebné uzavrie Bottalovu spojku. Išli sme na katetrizáciu - ve¾mi pokrokový spôsob operácie, pri ktorom kateter ide cez cievy až k srdcu, tam urobí svoje a potom sa vytiahne z miesta, kde vnikol do cievy - u Robina na stehne.

Júnová katetrizácia nebola úspešná, lebo konfigurácia ciev bola netradièná. Bol indikovaný na operáciu. Mal tzv. kardiovaskulárny ring, èo je cievny prstenec, ktorý bol tvorený ¾avozadným aortálnym oblúkom, ktorý viedol poza dýchaciu trubicu a pažerák a spredu ho dotvárala Bottalova spojka. Zjednodušene povedané, pažerák a dýchacia trubica boli stláèané medzi srdcovými cievami. Vysvetlilo to Robinove problémy s dýchaním pri námahe (pri plaèi) aj to, že nedokázal jes pevnú stravu.

Po ïalších chorobách, ktoré odsunuli operáciu, bol v októbri Robinov kardiovaskulárny ring úspešne zoperovaný (Bottalovu spojku preali, èím uvo¾nili dýchaciu trubicu a pažerák), a mohli sme kráèa ku šastnej budúcnosti ïalších operácií. Na tomto mieste môžem potvrdi fámy, že detské kardiocentrum na Kramároch je absolútne špièkové a dokonca (na rozdiel od mnohých iných oddelení) na òom pracujú skvelí a milí ¾udia.

Genetickí odborníci už èoskoro po narodení identifikovali Robinove problémy ako Sticklerov syndróm. Hovorili, že diagnóza bude jasná asi v roku Robinovho života. Vtedy ho aj uzavreli ako Sticklerov syndróm. Èo to znamená - že jeho problémy sú dedièné, hlavným symptómom je strata zraku. Hlúpe, keï má ažké poškodenie sluchu.

My sme si neboli istí správnosou tejto diagnózy. Nie všetky typické znaky Robin má a nie všetko èo Robin má je popísané v syndróme. Navyše sme nevideli žiadne znaky u nás ani u našich predkov. Genetièka nám síce vysvetlila, že to je normálne, to sa ve¾a generácií neprejaví a potom zrazu hops a je to tu, ale my sme istotu nemali. Navyše naši genetici nemajú prístup na internet, nevedia po anglicky... zdalo sa nám, že sa dá vedie aj viacej. 

Èo s tým? Zaèali sme zháòa možnos overenia tohto syndómu. Je známy presný gén a jeho poškodenie, ale u nás sa DNA vyšetrenie, ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo túto predpokladanú diagnózu, nerobí. A tak sme zaèali zháòa kontakty. Zistili sme, že v Európe sa toto vyšetrenie robí iba v Anglicku. Nie je však možné posla tam krv na DNA testy, treba prís osobne. Výlet by to bol dos drahý, poisovòa by ho nepreplatila, a tak sme to zatia¾ nechali tak. (Pre pokraèovanie pozri 4. rok.)