Stránky o autistickom dieťati a o terapii Son-Rise
 
 
 
 
 
  English Version
 
Aktualizované: 26. 1. 2012
 



Kurz "Maximum Impact", apríl 2006

Pozrite si galériu obrázkov z kurzu v spodnej èasti tejto stránky.

My a Bears Na kurz Maximum Impact, organizovaný rovnako ako Start-Up Option Institutom, sme sa zapísali preto, lebo už dlho sme boli akosi bezradní. Nevedeli sme, èo v herni robi, Robina ako keby niè nebavilo a bolo nám jasné, že problém nie je v òom, ale v nás. Naši dobrovo¾níci mali už dlhšie s Robinkom lepší kontakt, ako my.

Všetko sa zomlelo ve¾mi narýchlo (keï sme sa odhodlali preskúma možnosti, zistili sme, že kurz je iba raz roène a že ak sa chceme prihlási, musíme okamžite - miesto však bolo pre nás priam prichystané - posledná dvojposte¾ová izba, posledná kabínka pre prekladate¾a). Opä sme raz netušili, o èom to presne bude, vedeli sme však, že ide o kurz, kde sa pracuje viac na rodièoch, ako na technikách a vedeli sme, že ide o kurz, na ktorý idú rodiny, ktoré v minulosti absolvovali Start-Up a robia SonRise. Malo by teda ís o podobnú vzorku ¾udí, ako sme my.

Sklamaní sme rozhodne neboli.

Takto to vyzeralo na samotnom kurze Asi preto, že sme od kurzu mali ve¾ké oèakávania (nie na konkrétny obsah, ale na to, že musí by výborný), v prvých dvoch dòoch sme ešte neboli úplne nadšení. Potom sa to však prelomilo. Tri doobedia mal "prednášky" priamo Bears - otec Rauna a dalo by sa poveda hlavný myslite¾, ktorý uèí to, vïaka èomu SonRise vôbec vznikol. Je to výborný psychológ a uèite¾. Jeho sešny neboli suchými prednáškami, chodil medzi ¾uïmi, pýtal sa ich na ich názory, na dôvody týchto názorov, a až po èase som si uvedomil, že on týmto spôsobom uèí, že svoju "filozofiu" demonštruje priamo na nás. Jeho hodiny boli uvo¾nené a plné humoru.

Slovo "filozofia" som dal do úvodzoviek, pretože ažko presne poveda, o èo ide. Je to kus svetonázoru, ale nie len filozofia, nie len psychológia. Dá sa poveda, že ide o istý spôsob nazerania na veci. Princípom je to, èo som už èítal v jeho knižkách mnohokrát, ale až teraz mi to akosi docvaklo: že ak chceme by maximálne milujúci a maximálne efektívni, je dôležité by šastní. Doslova že stojí za to uèini šastie svojou prioritou, pretože inak nie sme schopní robi to, èo chceme (napríklad úprimne a skutoène milova druhých alebo robi Son-Rise).

Lenže ako by šastní, keï naše diea na nás nereaguje, keï je autistické alebo trebárs keï máme nevylieèite¾nú chorobu? Z toho sme predsa logicky znièení.

Špeciálna double-hojdaèka v Option Institute Tu prichádza to, èo je k¾úèové a špeciálne pre Bearsovo uèenie: žiadny vonkajší stimul (napr. choroba môjho dieaa alebo moja vlastná) nemá moc nad mojimi emóciami ani èinmi. Ja sám som za ne plne zodpovedný. Veta "naštval si ma" je hlúpos; nikto ma nemôže naštva, vždy to pre seba robím ja sám.

Emócie nevznikajú priamo na základe vonkajších podnetov. Vždy mám v sebe nejakú vieru, nejaké presvedèenie, ktoré hodnotí danú situáciu a na základe ktorej vzniká emócia (napr. by autistický je zlé). Tieto viery èi presvedèenia sa dajú skúma, a èo je najdôležitejšie, dá sa s nimi pracova. Keï si ich raz uvedomíme, môžeme (ak chceme) ich zahodi, pretože nám neslúžia. A keï ich zahodíme a nahradíme inými, výsledkom je úplné obrátenie našeho prežívania. Tento proces je pritom ve¾mi prirodzený, bez nátlaku èi odsudzovania.

To, o èom hovorím, Bears nazval Option Dialog - v preklade nieèo ako dialóg vo¾by. Ide o dialóg, v ktorom ten, ktorý pracuje na svojom probléme (h¾adajúci), sám v sebe h¾adá presvedèenia, ktoré spúšajú to, èo vedie k jeho problému (áno, vždy sú to presvedèenia, ktoré má v sebe a nie vonkajšie okolnosti, nad ktorými nemá moc). Ten, ktorý kladie otázky (falicitátor), je absolútne prijímajúci, absolútne prítomný a nedirektívny. Facilitátor iba pomáha, jeho otázky h¾adajúceho nikam nesmerujú, vyplývajú z jeho predchádzajúcich odpovedí.

Megi s Raunom, kedysi autistickým Takýmto dialógom sa môžeme - ak samozrejme chceme - zbavi strachov, úzkostí, blokov, ktoré nás spútavajú. Môžeme si uvedomi skutoèné motívy vlastných èinov a pocitov a ak to uznáme za vhodné, zmeni vlastné presvedèenia. Len pre ilustráciu, tieto presvedèenia môžu ma podobu nieèoho ako "som zlá matka, keï mám autistické diea", "keï sa na mòa nepozerá, asi ma nemá rád", "nie som hodný toho, aby ma milovali", ale aj "keby som bol spokojný so súèasným stavom, nesnažil by som sa o zmenu"...

Celý tento proces má množstvo vecí, ktoré sa k nemu dajú poveda a Bears ich dôkladne rozobral v mnohých knihách. Bohužia¾ tu nie je priestor na široké predstavenie týchto myšlienok èi diskusiu k nim. Ak by ste našli niekoho, kto by jeho knižky preložil (alebo donora, ktorý by mi to zaplatil :-)), ozvite sa. Pre nás má tento poh¾ad a táto pomôcka (Option Dialog) ohromný praktický význam: môžeme na sebe pracova a na základe toho efektívne pracova s Robinom. Už teraz (po nieko¾kých vzájomných dialógoch) cítime znaèný rozdiel.

Okrem toho nám na kurze znova došli niektoré úplne základné veci. Keï Robina do nieèoho tlaèíme, on tlaèí spä. Je zbytoèné do èohoko¾vek ho núti (èi už fyzicky alebo inak). Všetko sa dá nauèi na tom, èo jeho baví, podstatné je budova na jeho vlastnej motivácii. Ale tiež: kým nie sme úplne - a tým myslím naozaj úplne - spokojní s tým, aký je práve teraz, vytvárame tlak na zmenu - a on sa bráni.

Na kurze bolo samozrejme aj množstvo ïalších vecí - Samahria (Raunova mama) mala poobedie "otázok a odpovedí", púšali sa videá, hovorilo sa o ïalších veciach, potrebných pre to, aby sme boli efektívni uèitelia, aby sme vedeli vies tím dobrovo¾níkov atakïalej. To najpodstatnejšie pre nás, ako to vnímame, však bol spôsob, ako môžeme na sebe ïalej pracova.

Takže èo ïalej? Ideme znova naplno do programu, ideme zháòa ïalších dobrovo¾níkov do tímu, aby sme Robinkovi dali èo najviac èo najpodnetnejšieho èasu ¾udskej interakcie a budeme dlhodobo pracova na sebe, aby sme boli èo najmilujúcejší, ale zároveò èo najšastnejší bez oh¾adu na okolnosti. Celý program, ktorý vedieme, nechceme vníma ako "obe" alebo nieèo, èo sme povinní robi. Tlaèi do nieèoho sám seba je rovnako neefektívne ako tlaèi druhého. Ideme do programu s plným nasadením jednoducho preto, lebo chceme, a budeme šastní s Robinkom presne takým, aký je. A ak bude chcie, urobíme všetko pre to, aby dosiahol maximum toho, èo môže.

Galéria obrázkov z Maximum Impactu

Príchod do centra.

Takto vyzerá "Main House".

a toto nie je kostol, tu sme mali
celý kurz.

Bryn medzi úèastníkmi.

William medzi úèastníkmi.

a toto je Samahria, ktorá
to vo¾akedy dávno celé
spískala.

Megi sa objíma s Bearsom.

Naša "star" - Robin,
medzi ostatnými demi.

Tu sme s Dominikou a Piotrom,
Poliakmi, s ktorými sme sa
skamarátili

Naša prekladate¾ka, keï
vedela, že ju fotíme...

...a keï to nevedela,
spolu s Po¾ským tlmoèníkom
(ahoj, Jan).

Na ve¾hojdaèkách.

William.

Megi šoféruje americké auto :-).

Príchod do hlavnej budovy
(Mountain House).

V jedálni.

Výzdoba jedálne - vlajky krajín,
z ktorých sem zavítali ¾udia.


Vyzerá to, ako keby sme sa
pusinkovali, ale ja som ten
úplne v¾avo :-).

Všimnite si môj obdivný
poh¾ad smerom k Raunovi.

Akèné foto...

Megi a William.

Ja a William.

Mountain House ešte raz.

Altánok venovaný Bearsovmu
otcovi.

V tomto domèeku sme trávili
niektoré veèery. Moc príjemné.

Tu sme bývali - Ravine house.

No jo... odchádzame.