Predchádzajúca stránka Tretí rok: Začiatky tvrdej driny Ďalšia stránka
Úvod 1. rok 2. rok 3. rok 4. rok
 
1. Správanie a uši 

Najprv dôkladá teoretická príprava... Približne na začiatku tretieho roka Robinovho života sme si už všímali u neho autistické črty. Minimálna komunikácia, minimálny zrakový kontakt, žiadny rozvoj reči. Odborníci to pripisovali hlavne problémom so sluchom, tiež málokto predpokladal, že by Robin nebol mentálne postihnutý. Bolo treba urobiť poriadne vyšetrenie sluchu.

... a potom odskúšanie v praxi BERA (objektívne vyšetrenie sluchu) sme absolvovali a bolo neobjektívne. Robin mal upchaté stredné uši tekutinou, a tak výsledok nebol relevantný. Keďže jeho zahlienenie bol dlhodobý stav, zostali sme na klasických vyšetreniach - púšťanie zvukov a pozorovanie reakcií. Takto mu bola zdiagnostikovaná ťažká porucha sluchu. Dostal načúvacie prístrojčeky (pozri obrázok s fajkou), ktoré sme ho dlho učili nosiť a nezahadzovať. Veľké pokroky sme s nimi však nedosiahli.

A tak sme stále nevedeli, na čom sme. Nereagoval nielen na zvuky, ale často ani na zrakové vnemy. Pozeral "do blba" (teda nie na mňa, to by bolo fajn) a ani keď som mu mával rukou pred očami, ani nemrkol. Vypol. Mentálna retardácia, hluchota alebo autizmus? Alebo niektorá z kombinácií? To sme zatiaľ nevedeli; dnes už na to máme názor.

V decembri absolvoval operáciu retentio testes, kde mu našli v bruchu jeho chlapské záležitosti a dali ich tam, kde majú byť, ako bonus mu zašili všetky diery v brušnej stene - inak povedané pruhy, odborne hernie.

2. Práca a IQ 

Uuuuuuuuu V tomto čase už Megi začala veľmi tvrdo s Robinom pracovať na rozvíjaní jeho schopností. (Z obrázkov hore môžete vidieť, že som sa činil aj ja.) Učenie rozprávať, učenie posunkov, skladanie puzzle, všetky možné hry na rozvíjanie mentálnych zručností... niekoľko hodín denne. Veľmi nám tu pomáha dodnes pani Kormanová z Úseku včasnej diagnostiky. V princípe sa Robin učil celkom pekne, niekedy lepšie a niekedy horšie, avšak napredoval vo všetkom, až na komunikáciu - čo znamenalo, že nič z toho, čo sa naučil, nepoužil v bežnej komunikácii.

Keď mu psychologička merala IQ, namerala nižší priemer, čo bol pre nás úspech. A to všetky úlohy, ktoré dostal, a boli založené na komunikácii, boli nulové, takže keby sa naučil komunikovať, pravdepodobne by bol na tom omnoho lepšie. Jednu neverbálnu úlohu splnil na 4 a pol roka.

Predchádzajúca stránka Ďalšia stránka