Stránky o autistickom dieťati a o terapii Son-Rise
 
 
 
 
 
  English Version
 
Aktualizované: 26. 1. 2012
 



Son-Rise: pokroky - èas 35

Spä na obsah

Èas 35 (september - december 2008)

Tímové stretnutie. Všimnite si najmladšieho úèastníka v¾avo dole :-). Ako ste si možno všimli v sekcii Dobrovo¾níci, od novembra sme rozbehli náš program opä naplno. V tomto prípade však "naplno" neznamená iba "znova zaèneme ís do herne", tentokrát to znamená naozaj "NAPLNO".

Robi majstruje s hlinou Naša dlhodobá dobrovo¾níèka ¼ubi (bližšie info pozri sem :-)) totiž zaèala po škole pracova - s Robinkom! Trávi pol svojho pracovného úväzku Son-Risom, èím sa posúva do roly najintenzívnejšieho Son-Rise dobrovo¾níka v týchto konèinách. Všetci sme nadšení - náš tím opä funguje, Robi trávi v herni denne èasto 5-7 hodín a všetci sme presvedèení, že to bude ma svoj dopad. Ale aj keby sme nevideli ïalšie pokroky, uvedomujeme si, že to, èo sa deje tu a teraz, má obrovský zmysel pre nás všetkých - niekedy je cesta cie¾om.

Obnovili sme teda kompletný program - spätné väzby aj pravidelné tímové stretnutia. Z toho posledného vyberám niektoré záznamy. Zatia¾ sme sa zamerali na opätovné položenie základov - prvý mesiac až dva sme venovali najmä opätovného nadväzovaniu puta s Robim a pozorovanie, aby sme mohli ïalej stava na pevných základoch.

Nasledovné pozorovania vyjadrujú zmeny, ktoré vidíme od zaèiatku novembra, teda od nového rozbehnutia nášho programu.

Robi s Johankou

Motivácia by v herni

  • Robiho zaèala heròa znova bavi. Už ho netreba láka do herne - ide aktívne sám. Tiež vydrží v herni v kuse s jedným èlovekom (¼ubi) aj tri hodiny. Na zaèiatku mesiaca sa pokúšal dosta von každú pol hodinu.
  • Pred týždòom chcel ís Robin von z herne. Nakreslila som na tabu¾u ve¾ké dvere a k nim k¾úèik. Robinovi sa k¾úèik zapáèil. Kreslila som ve¾a k¾úèikov rôznych ve¾kostí a tvarov. Skúšali sme každým z týchto k¾úèikov otvára ozajstné dvere. Niektoré k¾úèe boli ažké, niektoré dlhé, niektoré malilinké. Robin mi aj nakreslil ve¾mi podarené ve¾ké k¾úèe mokrou handrièkou na tabu¾u.
  • Robin po návrate do kuchyne zaèal odomyka špajzové dvere. Aj si nakreslil nevidite¾ný k¾úè, ktorým tiež odomykal. Z toho je jasné, že mu pri hre v herni už nešlo o to, aby sa dostal z herne, ale ove¾a väèšou motiváciou bola pre neho táto hra. Na ïalší deò sme sa tri hodiny s tromi ve¾mi krátkymi prestávkami neprestajne hrali rôzne obmeny hry na odomykanie dverí. Èímko¾vek.
Nieèo z nášho života: jeseò na chalúpke

Komunikácia

  • Robin mi názorne ukázal, èo chcel, aby som urobila. Predklonil sa a spustil si vlasy dopredu, lebo chcel, aby som to urobila ja. Komunikuje nám to, èo chce. To je presne to, èo sme vždy ve¾mi chceli. Nie je iba s nami, ale pozná aj spôsob, ako nám komunikova to, èo chce. Podobne si sám vypýtal pi. Postavil sa pod polièku a povedal: Mmm.
  • Robin je ve¾mi kontaktný. Všade si ma so sebou berie.
  • Ve¾mi som sa nadchla pre hru na odomykanie dverí vymyslenými k¾úèikmi. Èasto a pútavo som pri tom hovorila „k¾úè" a „otvor". Niè som od Robina nepýtala ani nevyžadovala, iba som sa tešila z èohoko¾vek, èo Robin urobil, a oslavovala to. Robin sám od seba zaèal používa slová „klu" a „odo"! Èo všetko Robin dokáže, keï budeme ma jeho motiváciu, a budeme vedie, kedy je ten správny èas na to, aby sme pred neho kládli výzvy?

Iné pozorovania

  • Robina bavia imaginatívne hry. Robin iba tak ležal s kruhom. Pridala som sa k nemu s druhým kruhom. Keï sa na mòa pozrel a vydal zvuk, opýtala som sa: „Hovoríš bàm?" Zaèala som kruhom šoférova ako volantom. Keï som kruh odhodila a zaèala šoférova nevidite¾ným menším volantom, Robin sa pridal a tiež si vymyslel svoj vlastný malý nevidite¾ný volant. Jazdili sme spolu po herni.
  • Nieèo z nášho života: zvieratká to musia vydrža... Nanovo sme si viacerí prežili, aké dôležité je akceptova jeho spôsob hry namiesto snahy vnáša k nemu nieèo "naše". Zamerali sme sa na vytváranie silného puta a kontaktu a miesto ponúkania svojich hier som sa pripojil k tým Robinovým. Bolo to na poh¾ad roztekané chodenie po miestnosti a skúšanie všetkého možného, ako keby nevedel, èo chce. Ale po chvíli ma akceptoval, zobral ma za ruku a robil presne to, èo predtým, ale so mnou. Doslova ma vodil po miestnosti a ukazoval mi svoj svet. Bol zjavne ve¾mi spokojný, že tam je so mnou, zaèal ma žiada, aby som spolupracoval (zažol/vypol svetlo a podobne), zaèal sa na mòa v niektorých chví¾ach pozera - ve¾mi uprene a spokojne. Celé to bol krásny, až mystický zážitok.
  • Ak máme niekedy dojem, že dokážeme Robiho prekabáti, tak to asi nie je pravda. Ve¾mi rád chodieva do špajze na sladkosti, tak ju zamykáme a k¾úè odkladáme do kredenca. Odtia¾ si ho neberie (nevie, že tam je - sme si mysleli). Až na to, že pred pár dòami, keï vyšiel zo špajze, spokojne zamkol a k¾úè položil tam, kde býva schovaný :-). Ale neberie ho odtia¾ - akceptuje, že keï je zamknuté, nemá tam chodi...
  • Tak, ako nám v období prázdnin a pred nimi vyhovovalo, že Robi ve¾mi rád sedí pred televízorom, tak sme teraz radi, keï zisujeme, že ho telka už nebaví. Táto zmena nastala až po obnovení programu - ten je pre neho zaujímavejší, ako televízor!
  • Celkovo môžem poveda, že mám teraz aj mimo herne ove¾a silnejší pocit spojenia s Robinkom - viac sa tulí, viac je "s nami", teší sa z našej prítomnosti.