Po dlhšom èase sa dostávam k tomu, aby som zveènil zasa jeden kúsok nášho spoloèného špeciálneho života. Sme trochu rozlietaní (èo môžete vidie aj na podstránke PF 2008), ale to už je asi náš údel v tomto živote. V tom ïalšom budeme možno meòavky a oddýchneme si.

Èo je teraz najtypickejšie pre náš život s Robim, je nieèo, èo zaèalo už pred pár mesiacmi, ale postupne to zaèalo by hlavným obsanom našej komunikácie: Robi ve¾mi, ale naozaj ve¾mi rád komunikuje. V praxi to vyzerá tak, že príde k èloveku, zakrièí, pozerá do oèí a èaká. Ak sa nedoèká odpovede, zakrièí znova. Pod odpoveïou treba rozumie napodobòovanie toho, èo robí on.

A tak na seba celé dni hulákame (on sa z toho úprimne teší - smejeme sa spolu viac, než sme sa kedy zvykli). Niekedy to je o opakovaní "slov" (mama, mamama, baba, ooooo, auto a iné jednoduché slová), o gestikulácii (zdvihnutie oboèia, rôzne úšk¾abky) èi tlieskaní alebo vzájomnom žïuchaní sa, všetko v rôznych kombináciách, v rôznom rytme a poète - je ve¾mi citlivý na vnímanie rytmu a melódie. Vnímame v tom úžasnú príležitos na posilòovanie vzájomného kontaktu, ale aj cvièenie zvukov a slov. Niekedy sa to snažíme previes na slová - obèas sa chytá, obèas trvá na svojom.

Naše dobrovo¾níèky (sú to stále tí najúžasnejší ¾udia na zemi) referujú aj o jasnejších slovách, ktoré Robi použil, èi už na vyzvanie, alebo spontánne. Spontánne väèšinou na všetko použije slovo "odo", èo pred èasom znamenalo iba "otvor" (keï chcel, aby sme mu nieèo otvorili - jogurt, dvere a tak), teraz to používa viac-menej na všetko. Oèný kontakt je stále výborný (odhadom 60 - 80 %), Robi má stále rád aj hry pri stole - kreslenie, vystrihovanie, skladanie lietadielok, hry s písmenkami.

Niektoré jeho hry, ktoré si sám vymyslí, sú celkom zaujímavé. Jedna, ktorou spoznáva svet, je "slepá baba" - dá si cez seba deku alebo iba zavrie oèi a chodí v jemu známom priestore. Orientuje sa pritom iba rukami. Inokedy vlezie do svojho šuplíka s obleèením a robí Ve¾kú Módnu Prehliadku. Tiež má stále umelecké sklony - z niektorých jeho kreácií je Megi trochu nešastná, ale veï posúïte z obrázkov sami :-) (obrázky dolu).

Ešte zopár vecí a zaujímavostí, ktoré sme na poslednom tímovom stretnutí pomenovali:

• Marka: Rozprávam mu príbehy a nechám ho ukazova obrázky vecí, ktoré sa týkajú príbehu – úspešnos asi 50 percent.
• Katka: Zamiloval si dáva písmenká do rohu stola; dá na vyzvanie („daj mi K“, „daj mi E“).
• Danka: Keï mu nieèo rozprávam, zasmeje sa. Má ve¾ký zmysel pre humor.
• Danka: Malé tlaèené písmená správne priraïoval k obrázkom, na ktorých boli iba ve¾ké – rozpoznáva ich.
• Megi: Keï sme pozerali poloanimovanú rozprávku Artur a minimojovia a už bežali závereèné titulky, bola v nich srandièka – popri titulkoch prešla normálna postava, urobená ako minimoj, ktorá ale v rozprávke nehrala. Ja som povedala „Ale ten tam nehral“ – a Robi sa pustil do smiechu.