Kde som to skonèil... aha, že Robi nám zaèal jes. Pred týmto okamihom sme mali isté predstavy o tom, èo bude, keï "raz zaène jes".
Megi verila, že už nikdy niè viac nebude potrebova, ja som zasa hovoril, že možno keï zaène jes, prekoná aj ïalšie bariéry. Nevyplnilo
sa to na 100 % (tá prvá èas urèite nie), aj keï... veï èítajte ïalej.
Robiho otoèenie o 180 stupòov oh¾adom jedenia bolo sprevádzané dvoma ïalšími vecami, ktoré naznaèujú väèší zlom v òom. Prvá bola, že prestal
v noci cika do plienky. Veèer za¾ahne (hmm, veèer je trochu nepresné oznaèenie èasu medzi desiatou a dvanástou hodinou) a ráno sa
prebudí "èistý". Podobne v aute - kým ideme, nevyciká sa. Nie je to pokrok na úrovni vedomia - èo sa týka plienok, sme niekde tam, kde sme boli, keï
sme sa na to prestali zameriava (Robi chápe noèník èi záchod, ale z vlastnej iniciatívy tam nejde). Skôr to vidíme na nejakú vnútornú,
nevedomú zmenu.
Druhá zmena, o ktorej hovorím, bola, že sa mu pár dní po tom, ako zaèal jes, prerezali prvé dva trvalé zuby. Na tom by nebolo niè až tak
zvláštne, keby nemeškali vyše pol roka - jednoducho nerástli, aj keï mlieène už boli vypadnuté.
V tomto období Robinko úžasne kreslil. Zaèal na ceste od Dr. Šmardu - keby Ronja nebola objavila, èo nakreslil
na kresliacej tabu¾ke, nevedeli by sme - hneï po sebe aj maže. Sú to najmä obrázky áut, tvárí a postáv - kreslil ich spôsobom, akým ich nikdy
nekreslil a akým ho to nikdy nikto neuèil! To je pre neho typické - Robi sa neuèí, Robi rovno vie, keï sa rozhodne vedie. Kreslil
pritom spontánne - sám si zobral ceruzky a papier, sám kreslil. Niektoré z jeho kresieb vidíte na tejto stránke.
V programe máme trochu obnovený tím, takže Megi sa novým posilám internzívne venuje a všetci sa z toho tešíme :-). Robi si tak trochu
z nových ¾udí zo zaèiatku strie¾al, ale tiež s nimi dokáže neuverite¾ne blbnú. S Ronjou takisto - ohadzujú sa vankúšmi a tak, skrátka rodinná idylka
(len Ronja si to nie vždy myslí, hlavne keï to prejde z vankúšov na ažšie predmety, ale Robi z toho má vždy ohromnú rados). Blbne
najnovšie aj s nami, niekedy si užijeme neuverite¾né chví¾ky, keï sa už nevládzeme viacej smia.
Náš program sa teraz posúva trochu viac k uèeniu. Robin má vek školáka a urèite je schopný ve¾mi ve¾a nasáva, aj keï je dos málo
ochotný ukazova to. Megi ako hlavný tvorca programu vedie tento proces, ktorý je do ve¾kej miery o skåbení postupov Son-Rise (všetko cez hru,
s radosou, bez nútenia aj bez potreby reakcie) so snahou uèi - èítanie, písanie, poèítanie, ïalšie zruènosti.
Mimo herne sme v tomto období zaznamenali istý návrat k izmom - Robin si èasto šúcha hlavu o zem a ignoruje nás - to najmä veèer, keï sa mu
nevládzeme venova.
Tiež bol dos dlho (rádovo týždne) ve¾mi roztekaný, nevedel, èo so sebou, nebol zaujate¾ný a najviac ho bavilo to, èo nesmel (mimo herne je toho
samozrejme dos). Takmer ako keby si strie¾al z našej snahy akceptova to - kým sme nezasiahli, nudil sa, keï sme už vybuchli, tešil sa.
Dnes sa ale zdá, že to je možno za nami.
Èo sa týka u¾ahèovanej komunikácie, väèšinou sa nám nedarí, ale jedenkrát mi napísal neuverite¾né veci. Bolo to vedomé
(pozeral na klávesnicu a prstom vyukal ako odpoveï na otázky):
- Ako sa voláš? - ROBIN
- Ako sa volá tvoja sestra? - RONA (tu som si uvedomil, že mám dôkaz, že som nevedomky ja neviedol jeho ruku, pretože som oèakával,
že napíše RONJA)
- Pomenuj, èo vidíš na obrázku. - TIPI (to bolo indiánske tee-pee), IGL (eskymácke iglú)
Sme zvedaví, èím nás ïalej prekvapí a èomu všetkému nás ešte Robi nauèí :-).