Ahoj, priatelia :-).

Dlho sme sa neozvali. Je to jednak tým, že sa trochu oslobodzujem od pocitu, že "by som už mal" zasa nieèo na stránky da :-) a okrem toho - stále žijeme život nároèný na èas.

Obdobie, ktoré popisujem, je charakteristické pre nás hlavne nieèím, èo by som pomenoval "sebapoznávanie". Kedysi som mal predstavu, že èlovek po tridsiatke je už v podstate "hotový", že sa už nemení. Dnes si hovorím - chudák èlovek, keï to tak naozaj má. Rastieme stále a èím viac vieme o sebe a svete, tým väèší máme obzor - tým viac vidíme, èo všetko ešte nevieme... A èím ïalej sa dostávame, tým viac je nám jasné, akú dlhú cestu máme ešte pred sebou.

U nás sa to prejavuje tým, že si zaèíname uvedomova veci, ktoré sú v nás, na základe ktorých konáme a ani o tom bežne nevieme. Každý má svoje neurózy a kto ich nemá, ten o nich v skutoènosti len nevie. (Mám na mysli nevedomé bloky, ktoré nás ovplyvòujú a ktoré väèšinou pochádzajú z našeho detstva.) Viac než kedyko¾vek predtým sa rozprávame o sebe, o vzahoch, o tom, èo nás ovplyvòuje a trápi. Vieme identifikova svoje slabiny a snažíme sa pracova na nich. Verte, je to úžasné, ma životného partnera, ktorý je nielen ved¾a vás, ale je aj na tej istej ceste, takže máte aj spoloèný jazyk a porozumenie veciam.

Uvedomili sme si ale aj to, že jednou z hlavných charakteristík programu Son-Rise je jeho intenzita - hodiny denne strávené v herni. My teraz máme program slabší, takže by sme mali skôr hovori, že žijeme život s princípami Son-Rise. Urèite sa však nevzdávame a premýš¾ame, ako program v septembri rozbehnú opä s plnou silou.

Èo sa Robiho týka, po dlhých mesiacoch nejedenia a nepitia zaèal ochutnáva! To vyzerá tak, že si zoberie kúsok jedla, oblizne èi dokonca vloží do úst, niekedy aj pohryzie - a potom zasa vyp¾uje :-). Zaujímavé je, že toto urobí jedine z vlastnej iniciatívy, nikdy nie na náš popud, nech je akoko¾vek jemný, nenásilný, povzbudzujúci. Premýš¾am, èo si z toho zobra, pretože si myslím, že jeho nejedenie a jeho celkové fungovanie budú ma ve¾a spoloèného. Je to však urèite ve¾ký krok dopredu a tešíme sa, kedy zaène znova jes.

Vnímame aj to, že Robin vníma všetko okolo seba. Rozhodne má hlavu, ktorá myslí, ale identifikova presnejšie jeho bloky alebo iný spôsob spracovávania sveta, aby sme ho lepšie pochopili, je stále nároèné. Jednoznaène však vidíme pozitívne vplyvy toho, keï ho vnímame tak, že je presne taký, aký má by, keï ho nechávame maximálne si rozhodova o svojich veciach a keï ho vedieme èo najviac k tomu, aby robil veci sám. Typickým príkladom posledného je bicykel, ktorý dostal na narodeniny. Má ho rád, ale ako keby sa mu nechcelo pochopi, že to je on, kto pedáluje, kto je šéfom, keï je na bicykli - a že to predsa nie je príaž, ale úžasné, keï môžem nieèo robi sám. Aj keï èasto šlape sám, èasto tiež zastane a èaká, že ho budeme aha èi tlaèi. Pocit zodpovednosti sám za seba (iste, na úrovni dieaa) je nieèo, èo mu asi chýba. Ale to chýba èasto aj Ronji...

Nakoniec, vnímame opä aj to, ako sa naše vlastné nedostatky (alebo nazvime to vlastnosti, aby to neznelo ako odsudzovanie) premietajú do našich detí. Je to zvláštne, že moja vlastnos, ktorú si naplno uvedomujem len odnedávna a ktorú som nikdy nepomenoval, sa nejako preniesla na naše deti... A je mi jasné, že kým si to neporiešim u seba, neporiešim to ani u nich. Ïalšie håbky pravdy "zaèa treba od seba".

V júni Megi urobila dôkladný zápis pozorovaní z herne, ten prinášam tu ïalej. Na òom sa dá opä vidie, že sa posúvame, aj keï to èasto bez odstupu nevidíme. Pozorovania vychádzajú z detailných zápisov našich dobrovo¾níkov poèas asi mesaèného obdobia, keï sme robili omnoho detailnejšie zápisy, než robíme bežne.

Izmy

Na naše ve¾ké prekvapenie a k nášmu ve¾kému potešeniu sme zistili, že Robinko už nemá izmy!! Všetky èinnosti, ktoré boli v zápisoch ako izmy, Robinko robil izolovane, krátko a neopakovali sa, aj keï bol pri nich uzavretý. Izmus je repetitívne, samostimulujúce správanie sa, v ktorom je autista uzavretý sám do seba a veci, ktoré sme istý èas pomenovávali ako izmy, boli v skutoènosti vždy len chví¾kové a bez toho, že by sa opakovali ïalší deò znova.

Oèný kontakt

• Prvé 2 týždne
  • Spontánny: 60%
  • Vyžiadaný: 57%
• Druhé 2 týždne
  • Spontánny: 65%
  • Vyžiadaný: 60%

Aj z krátkodobého pozorovania ako sú 4 týždne sa dá vidie, že sa oèný kontakt zlepšuje.

Motivácie – èo Robinka bavilo

• Ma¾ovanie: na sklo, na telo, na okno, pod¾a knižky, vyfarbovanie.
• Plastelína: zvieratká, písmenká.
• Prezeranie obrázkov: takých, èo pozná, fotky jednotlivých èlenov rodiny.
• Zvieratká z papiera: vystrihova, sklada.
• Èesa moje vlasy.
• Vystrihovanie.
• Prechádzanie sa po herni, blbnutie, šašoviny.
• Jedenie.
• Obliekanie.
• Rozprávanie do kuželiek ako do mikrofónov.
• Kàmenie, rozde¾ovanie jedla do mištièiek, varenie.
• Prezeranie knihy.

Pre nás zaujímavé a potrebné informácie. Poznanie motivácií urèí v ïalšom plánovaní programu, na èom budeme stava „hranie so zámerom“.

Verbálna komunikácia

• Spontánna: "Ma¾uj", "Anna", "aj aj aj" (daj), "oï" (hoï), "áno".
• Na výzvu: "daj", "otvor", "huhli" (tlaè), "aj" (strihaj), "ma" (ma¾uj), "ho" (hore), "chààà" (trhaj), "od" (odlož), "oto" (otvor), "tet" (jedz), "oï" (hoï), "ho-e" (hore), "tot" (toè), "je" (jedz), "ha" (ham).

Neverbálna komunikácia

• Drží mi ruky pri hre.
• Berie za ruky a odvádza èloveka.
• Práca s mojim prstom pri hre s plastelínou.
• Podá mi ceruzku.
• Ukáže nohou, kde pripnú magnetku.
• Odhrnie vlasy z oèí inému.
• Moje ruky si dá okolo tela, aby som ho zdvihla.
• Žiada hraèky - ukazuje rukou.
• Cez moju ruku nieèo vyfarbuje.
• Odstrèí ruku, keï nieèo nechce.
• Podáva mi veci, napr. tanier, aby som jedla.
• Keï som mala špinavé ruky, odviedol ma do kúpe¾ne.

Z neverbálnej komunikácie vidno, že Robi èo chce, to si dokáže zariadi, vypýta a úplne si s tým vystaèí.

Hry a miera pozornosti

• Ma¾ovanie na okno, sklo, telo – 1h, 20min, 50min, 45min.
• Èítanie knihy a obrázkov + ich ukladanie – 20min,15min, 15min, 40min.
• Ma¾ovanie na tabu¾u - 15 min.
• Triedenie loptièiek do vedier – 8min.
• Ma¾ovanie pod¾a knižky, Robi si vyberá – 1h.
• Práca s plastelínou – interaktívna – 20min, 1h, 80min, 30min.
• Skladanie papierových zvieratiek, vystrihovanie, vyma¾ovanie – 1h 45min.
• Hra s magnetkami – 1h.
• Hra s penovými písmenkami – 1h, 1h, 40min.
• Hra na varenie – 30min, 15min, 10min, 50min.
• Hra s kýblami - 30min.
• Prechádzanie sa - 15min.
• Hra na jedenie – 30min, 50min.
• Hra s kuželkami – 20min.

Zas pre nás ve¾mi prekvapivé a potešujúce zistenie, že keï Robinka nieèo naozaj baví, má úžasne dobrú pozornos!!

Èo zaujímavé sa udialo, èo stálo za pozornos

• Nechal sa odnies do herne – je mu príjemný fyzický kontakt a chce ho.
• Spontánne sa pozerá radšej, ako na výzvu.
• Spontánne mi dal pusu na prst, keï som mu pridržala papier pri kreslení.
• Keï mu zavadzali moje vlasy, aby na mòa videl, vzal ma do kúpe¾ne, aby ma uèesal.
• Keï som mu povedala, že už nemáme vystrihovaèky, ktoré chcel poda z police, odišiel z herne.
• Napadlo ma, že Robin vie, preèo robí „izmy“, že to robi chce a tak to aj urobí.
• Všimla som si, že keï chrèí, ako keby mi odpovedal alebo nieèo hovoril, ako keby za tým chrèaním boli myšlienky.
• Stále so mnou komunikoval, pozeral na mòa, dotýkal sa, smial sa.
• Zdalo sa mi, že povedal „nechcem“, že nechce zosta v herni a dokonèil vetu v myšlienkach, ako by si nieèo mumlal – rozprával si sám pre seba.
• Vyberal trièká zo šuplíka, obliekal sa a tešil sa.
• Sám si zapol plienku.
• Dal si f¾ašu s vodou do úst.
• Nachystal si kašu a nádobu.
• Našiel „R“ v šlabikári, aj keï vyzeral, že neregistruje moju otázku.
• Pracuje s hlasom, akoby ho chcel zo seba dosta von.

Zas sme sa mohli viackrát presvedèi, že Robinko vie, èo robí a naozaj nám rozumie!