Po dlhšom èase sme sa dostali k tomu, aby sme spísali pozorovania toho, èo sa u nás deje. Schválne píšem "u nás" a nie "u Robina", lebo stále viac chápem, ako je podstatné naše celkové fungovanie, nie iba Robinkove pokroky.

Môžem poveda, že máme za sebou asi najažšie obdobie od zaèiatku nášho programu, èo je skvelá správa! Nevyzerá? Všimnite si, že píšem, že ho máme "za sebou". Verím tomu, že to tak je, aj keï èlovek nikdy nevie, èo prinesie ïalší deò.

Toto dos dlhé obdobie sa vyznaèovalo tým, že sme (boli) my sami v nepohode. Depka je také pomerne mierne oznaèenie toho, èo sa u nás zabývalo a nechcelo sa da vyhodi. Obdobie prehodnocovania všetkého, aj tých najzákladnejších istôt, ktoré sa akosi zaèali rúca. Nakoniec sme dospeli k tomu, že sa potrebujeme niekam posunú - kam to dospelo, však napíšem až na konci :-).

Aký bol v tomto období Robin? Snažil som sa ho pozorova èo najobjektívnejšie, takéto som si urobil zápisky:

• Robinov stav è. 1: klátivý neposeda.
  Robin sa èasto pohybuje dos vrávoravo, ale nepôsobí to dojmom, ako keby nemal stabilitu, skôr ako keby mu na nièom nezáležalo, ani na tom, èi spadne. Keï ide, kláti sa, a keï spadne, je mu to jedno, zostane leža alebo sa pomalièky zdvihne a ide ïalej. Zároveò ako keby mal pocit, že potrebuje pomôc druhému termodynamickému zákonu: všetko, èo je usporiadané, potrebuje dosta do stavu neusporiadaného. Keï nieèo visí na vešiaku, zhodí to na zem (a ïalej sa o to už nezaujíma). Keï je nieèo na stole, zhodí to (a znova, ïalej sa o to už nezaujíma), a podobne. Zároveò je väèšinou v pohybe, také, že by sedel pri jedení, je výnimoèné. Predtým bol tento stav spojený s jeho "zvukmi" (buï silné "eee" alebo vykrikovanie) - tie trvali aj celý deò. Neskôr tieto zvuky prestal vydáva.
  V tomto stave s ním máme minimálny kontakt, vrátane oèného kontaktu. Nedokážeme ho zauja doslova nièím. Jeho výraz je dos prázdny, nevyjadruje ani spokojnos, ani nespokojnos, ako keby bol oblbnutý nejakými sedatívami.
  Ïalšie pozorovanie, ktoré zdá sa s tým súvisí: èo som popísal, je výrazne vidno obèas, keï sa potrebuje vykaka, potom sa trochu uk¾udní. Zdá sa, že keï mu telo nejako pracuje (potrebuje kaka), ovplyvní ho to takto vidite¾ne. To ma vedie k domnienke, že tieto prejavy sú aj inokedy znakom nejakej telesnej nepohody alebo vnútorných procesov, ktoré nevidíme.
  Toto sa v období, ktoré popisujem, u Robina prejavovalo celkovo tak 50% jeho èasu. Teraz je to výrazne menej, možno tak 20%.
• Robinov stav è. 2: œastný mizera.
  Ide o stav, keï je spokojný, smeje sa, máme s ním kontakt, èiastoène aj oèný. Väèšinou sa teší z nieèoho, èo chápe, že by nemal robi. Rád v tomto stave pribehne ku mne a chce sa mi schúli na ruky, hneï sa zasa mece ze chce ís dole a vyvies tú mizernos, z ktorej sa teší. Teší sa napríklad z toho, že bije Ronju alebo zajaca alebo aj nieèo nevinné (napr. že hodí hraèku o zem alebo do umývadla). Je to omnoho príjemnejší stav ako ten prvý, ale nie je to stav, kedy by sa o niekoho zaujímal, kedy by mal pozornos. Nezvykne trva dlho, je to taký dos hyperaktívny stav.
• Stav è. 3: náš starý dobrý Robinko.
  Miestami je aj k¾udný a dosiahnute¾ný èi zaujate¾ný, ale týchto chví¾ bolo dos málo.

Doktor Šmarda hodnotí tieto prejavy ako znak toho, že sme na ceste. Autistov (ale nielen autistov) ve¾mi ovplyvòujú pochody v èrevách, tieto majú priame dôsledky na èinnos mozgu. Ako sa mu telo postupne èistí, tieto prejavy trvajú - musíme vydrža.

Zároveò však vnímame, že akoko¾vek telesná kúra je ve¾mi dôležitá (vyèistenie tela od toxínov atï), nie je to jediná rovina, ktorá Robina ovplyvòuje. Tou druhou, na základe ktorej funguje náš program, sme my, resp. Robinove okolie. Kým sme v nepohode, nemáme ako Robinovi pomôc. Preto sa snažíme pomôc sami sebe - bez toho sa tiež ïalej nepohneme.

Na zaèiatku februára sme zažili jeden neuverite¾ný týždeò. Robin bol zo dòa na deò zrazu ako vymenený. Usmieval sa na celý svet, bol spokojný, väèšinu èasu v stave è. 3 :-). Zaujímal sa o veci, o knižky, o nás. Prvý deò bola Megi presvedèená, že ochorel :-)). Bol to krásny týždeò, snáï sme ho dostali ako takú návnadu, že aj takto raz bude. Potom sa vrátil opä zo dòa na deò predchádzajúci stav, aj keï nie až tak nároèný (Robin už nezaèal vydáva svoje "zvuky").

Teraz mám dojem, že sa všetci akosi zviechame. Je to obèas hore a obèas dolu, ale už to nie je stále dole. Robinko už dokáže by èastejšie zaujatý hrou èi èinnosami v herni (miluje naše dobrovo¾níèky), opä sa snaží o slová, niekedy aj spontánne.

a to sa dostávam k našemu aktuálnemu rozhodnutiu. Je to opä raz jedna bláznivá vec, do ktorej sme sa pustili: zapísali sme sa na pokroèilý kurz Son-Rise. Volá sa Maximum Impact a bude v apríli v Option Institute, USA. Je zameraný viac na rodièov, než na deti - a to je práve to, èo vnímame, že potrebujeme. Veríme, že sa odtia¾ vrátime s novými myšlienkami a energiou, aj keï sami nevieme presne, èo od kurzu èaka. Aj keï to opä raz stojí kopu peòazí (spláca ich budeme nieko¾ko rokov), vnímame to ako správne rozhodnutie. Nabudúce vám povieme, ako tam bolo :-).