Poèas tohto obdobia sme sa s Megi vzchopili a rozhodli sme sa, že ideme opä všetkými silami do programu. Snáï sa to zaèalo aj trošièku prejavova :-).

Nové a aktuálne pozorovania:

• Dlhodobejšou zmenou u Robina je, že zaèal ma rád plyšové zvieratká. Rád sa s nimi tulí, spí s nimi. Je to príjemné, jednak to je také normálne a jednak menej okusuje (aj keï aj tým plyšovým ohrýza chvosty a celkovo okusuje stále ve¾a).
• Dos typické pre Robinka je teraz striedanie únavy a neuverite¾ného jašenia sa. To jašenie sa je až tak silné, že sa ažko pri òom nadväzuje kontakt. Robinka vtedy baví to, èo robí, ale je taký rozblbnutý, že hra je ažko využite¾ná na uèenie. Každopádne jaši sa s ním je o kontakte, takže aj z tohto sa tešíme.
• Niekedy je pri tom jašení Robinkova pozornos tak rozlietaná, že mení èinnos nieko¾kokrát za minútu. Vtedy je ažko aj sa pripája, s týmto si zatia¾ nevieme rady.

Zaujímavé udalosti a postrehy:

• Megi: boli sme na vychádzke. Ve¾mi pekné pre mòa bolo, keï som si èupla, roztvorila náruè a on s rozšklebeným ksichtíkom bežal ku mne a vrhol sa na mòa. Bolo to ve¾mi milé, nikdy takúto normálnu vec nerobil.
• Ve¾mi zaujímavú vec Megi zistila, keï skúsila jednu nezvyklú pomôcku, ktorú som si zapamätal z konferencie o podporných terapiách v Brne. Ide o ukazovanie s pomocou: podopieraním ruky pomáhame, aby náš „klient“ mohol ¾ahšie ukazova. Robin nikdy nechcel ukazova prstom. Keï to však Megi skúsila, ukazoval neuverite¾né veci. Nad knižkou o zvieratkách sa pýtala otázky ako „Kde je krava?“, „a kde je druhá krava?", „a kde je malá ovca?“ – prekvapene sme pozerali, že Robin ve¾mi presne vedel ukáza nielen na zvieratká, ale aj keï boli bližšie špecifikované. Opä sme si raz uvedomili, ako je schopný všetkému rozumie a pravdepodobne aj väèšinou rozumie. Neskôr už neukazoval tak ve¾a - zjavne ho to na prvýkrát bavilo najviac, èo je pre neho typické.
• Vladino: ve¾mi sa chcel hra s Ronjinými sponkami, ktoré sú uložené v krabièke (je ich tam asi 100). Vyberal ich a každú zahodil za seba. Mòa prestalo bavi zbiera ich, a tak som mu pozorne a trpezlivo vysvet¾oval, že ich tam má vždy vráti. Na môj vlastný údiv som asi po 10 min. takmer videl, ako mu nieèo v hlave klaplo a pochopil (alebo si dovolil chví¾ku, aby ma poèúval) – a potom už aj sám bez toho, aby som mu to pripomínal, ich tam vracal spä. Aj nasledujúci deò. Podobne to je s batôžkami, ktoré v kuchyni visia na vešiaèikoch. Pravidelne ich zhadzuje bez toho, aby ho vlastne zaujímali (celkovo po òom vzniká permanentne dos ve¾ký bordel). Vysvetlil som mu, že tam majú visie a poruèil som mu, aby ich tam vrátil. Pozrel na mòa – a zavesil ich všetky spä.
• Mo: boli sme mimo horne, v obývaèke. Robinko chcel ís von, ale bola tam tma a zima. Vysvet¾ovala som mu to, on sa ale stále snažil da mi ruku na k¾uèku. Keï to stále nepomáhalo, otoèil sa a dal mi veee¾kú pusu – bolo to ve¾mi akèné a pekné. Asi si myslel, že ma tým obmäkèí :-).
• Èimo: vcelku som sa nasmial na tom, ako sa skamarátil s chlpatými hraèkami, až tak, že im odkusáva chvosty. Keï sme strihali, zaèal okamžite striha ovci chvost. Ja som s òou utekal a on ju naháòal. Strašne pri tom beèala, chúïa.