Toto hodnotenie je špecifické tým, že ho napísala Anna - naša dobrovo¾níèka, ktorá s nami a s Robinkom, strávila celé leto 2005. Aj tu by sme jej chceli poïakova za všetko, èo pre nás, ale hlavne pre Robinka, urobila.

Ako zaèa? Toto leto bolo pre mòa nezvyèajným vypåòaním èasu. Zaèalo sa pevným odhodlaním a skonèilo uspokojením. Uspokojením môjho (možno aj niekoho iného:) srdieèka a tichou radosou, ktorá doznieva ešte aj dnes. Veï som pomohla jednému chlapèekovi by cez leto šastným. A nemám na tom podiel len ja sama, ale aj Robinkova rodina a dobrovo¾níci Èimo, ¼ubi a Jaro. Ale hádam taký väèší kus....no ;).

Zaèalo sa to 11.7. veèer, keï som prišla do Brlohu. Prvé dni sme sa s Robinkom oukávali, èo si môžeme k sebe dovoli (keïže sme spolu dos dlho neboli). Najprv som k nemu pristupovala ako ku chlapcovi, ktorý potrebuje moju pomoc, ale potom to už išlo z kopca. Zmenil sa na môjho kamaráta. Nerobila som pri òom žiadne výnimky, proste som sa k nemu správala ako k seberovnému parákovi v hre.

Prvé týždne boli pre mòa najažšie, prišla aj prvá ve¾ká kríza (asi po 2 týždòoch) a potom aj nejaké menšie, s ktorými mi Mokráòovci pomáhali (možno o tom ani nevedeli :).

Robinko bol skvelý spoluhráè, pri hre sme sa dopåòali. Zo zaèiatku som sa s ním hrala najmä konštruktívne hry:

• s kockami – triedenie a ukladanie pod¾a farieb a ve¾kosti, stavanie veží a domov pre zvieratká,
• zvieratkové puzle,
• skrutkovanie – výroba vrtule,
• skladanie domina (pod¾a obrázkov zvieratiek) do tvaru hada èi skladanie poschodí,
• spájanie skladaèiek zúbkovitého tvaru (išlo mu to ažšie, ale snažil sa mi pomáha, dokonca sa mu darilo aj samému).

Alebo tvorivé hry:

• triedenie obrázkov pod¾a farieb,
• kreslenie zvieratiek.

Hry na rozmýš¾anie vyriešil bez najmenšieho zaváhania, ako ma varovala Megi :).

Skvele mu to páli, je neuverite¾ne bystrý a inteligentný. Menšie problémy nastali práve pri rozprávaní, èo sme sa snažili postupne odbúrava pomocnými artikulaènými znakmi. Hoci sme ich zaèali využíva už pred letom, ve¾mi ho zaujímali (dokonca nato¾ko, že mi ruky sám od seba bez vyzvania prikladal na moje artikulaèné orgány a žiadal si slovo). No stále rovnako ažko vyslovuje slová ako krava, prasa, (sykavky, k, r), ale má aj nové ako BADY – medveï.

Pokroky v rozprávaní síce napredujú pomalším tempom, ale má oò obrovský záujem. S pomocou kartièiek zvieratiek, ovocia èi vecí sa snažil krásne vyslovova slová. Sám si kartièky pýtal. Vydržal pri nich aj hodinu a opakoval si ich stále dokola, aj keï nie úplne najèistejšie, ale vždy sa doèkal pochvaly a povzbudenia.

Krásnym zážitkom pre mòa bola hra s mikrofónom. Sedeli sme v herni na podlahe, mala som v ruke mikrofón, a tak mi napadlo, že doò nieèo poviem – jednoduché slovo BUBU; a tak sa to zaèalo. Keï som nieèo povedala, podala som mikrofón Robinkovi a ten to so šibalským úsmevom zopakoval. Takisto keï on povedal nieèo nové, zopakovala som to ja. Úplne nás to pohltilo a vydržali sme asi pol hodinu, až kým Robinko mikrofón nezahodil.

Èo sa ešte týka rozprávania – ku koncu môjho letného pobytu už mal o èítanie obrázkov taký nesmierny záujem, že prestal trha knihy, ale zaèínal ich vníma aj z druhej strany. Bral si náš prst, ním ukazoval na obrázok a zrakom si vyžadoval od nás slovo. Bolo to pre mòa neuverite¾né prekvapenie. A okrem toho tú knihu už nevydržal èíta pol hodinu ale trebárs aj nieko¾ko hodín. Bolo úplne úžasné, keï ku mne prišiel, sadol si mi do lona a spoloène sme takto èítali. Myslím, že to bola aj odozva na tie všetky monológy, ktoré sme s ním viedli.

Èasto som mu rozprávala, èo sa práve deje vonku, aký je deò alebo èo som dnes èi niekedy predtým robila. Vždy pri hre (alebo pití èi sedení na noèníèku) ticho poèúval – prípadne sa pridal :) a tváril sa, že všetkému rozumie. No keï ho naozaj zaujalo moje rozprávanie, obdaroval ma aj krásnym poh¾adom za všetky drobné (aj papierové;).

Zrakový kontakt mal celkovo výborný. Obèas boli obdobia, kedy potreboval by sám. Dal mi to najavo tak, že sa mi otoèil chrbtom (alebo išiel do druhého konca miestnosti) a keï som mu nedala pokoj, tak ma vyviedol z herne a zatvoril za sebou dvere :). To však netrvalo dlho. Ostala som stᝠtam, kde ma nechal a on sa po mòa potom vrátil.

Fyzicky má ve¾ké pokroky – ve¾a sme spolu cvièili (stojky, fúrik, skoky na trampolíne), ve¾mi sa mu páèilo krútenie – hovoril LE (za nohy, ruky, ruku). Pri hojdaní vonku mi sám naznaèoval zdvihnutím hojdaèky, že chce hojda – HORE HOJDAJ (teda zdvihnú hojdaèku a vo vzduchu hojda). Keï som robila mostík, ve¾mi sa mu to páèilo, hneï sa tam aj schoval. Zaujímala ho aj stojka, ktorú si potom odo mòa vyžadoval slovom HORE. Ve¾ké pokroky boli v chodení naboso po tráve, piesku a dokonca aj v rozostretej šmyk¾avke na tráve z ktorej striekala voda – tam sa ve¾mi tešil, keï sme na neho s ¼ubi špliechali vodu.

Èasto sme sa naháòali, hlavne vtedy, keï na mòa „zaútoèil“ s cie¾om skúša moju reakciu na škrabanie. Potom z toho bola obrovská sranda. Ïalšie hry:

• ahanie v dome, na matraci, v škatuli (CHOD, BEŽ)
• kreslenie postavy, šaša, dom so zvieratkami, h¾adanie cesty alebo chodenie po nakreslenej ceste na tabuli autíèkom-preteky (MA¼UJ)
• otláèanie rúk a nôh na tabu¾u (TLAÈ)
• hra divadla s maòuškami zvieratiek, prípadne keï som do nieèoho chcela Robinka motivova, tak maòuškami,
• práca s lepiacou páskou (skvele spolupracoval), lepenie vystrihnutých zvieratiek na èistý papier, lepenie knihy alebo zalepenie vystrihnutých zvieratiek, aby mu dlhšie vydržali,
• skladanie papiera,
• vyrábanie zvieratiek z plastelíny alebo ich otláèanie, aj kopýtok, tváre, pneumatiky èi ceruzky,
• nafukovanie balóna èi lopty, hra s loptou na bubon, drib¾ovanie.

Perfektné tiež bolo, že pomaly zaèal fungova aj s viacerými ¾uïmi naraz a vedel sa na nich sústredi asi tak 15 minút, potom sa uzatvoril do seba alebo od nich odišiel. Bolo to teda hlavne vonku, keï prišli ostatné deti, ktoré sa s nadšením chceli s nami hra. Napr. pri hojdaní a toèení. Dokázal sa trpezlivo strieda ešte s dvoma demi s tým, že sme ich hojdali (toèili) my a potom oni nás. Takto to bolo asi 5 výmen. Proste SKVELÝ CHLAPÍK!!!

Na to najdôležitejšie som však skoro zabudla. Keïže v tento èas Robinko podstupoval aj ve¾kú zmenu – odplienkovávanie, naša hra sa nezaobišla bez èastých prestávok – teda rušenia hier kvôli cikaniu do noèníka. Robinko, ako sa predpokladalo, bol z toho zo zaèiatku dos nervózny a celkom ažko sa nám na to zvykalo. Ale ako plynul èas, boli sme v tom zabehnutejší a keï už bol èas na cikanie, iba sme sa z hrou presunuli k noèníku a pokraèovalo sa ïalej.

Èo sa týka samotného cikania do noèníka – bolo to dos komplikované, hoci tam bola vždy motivácia, vysvetlenie a keï sa dalo, aj trpezlivos (teda poväèšine:). Robinkovi sa slipky tak páèili, až ich musel poväèšine pokrsti.

No musím spomenú (aby sa na mòa Robinko nenahneval, keï si to raz bude èíta ;) - aj sám si sadal na noèník (búrlivé ovácie) a dokonca aj splnil noèníkovú úlohu a naplnil ho až, až.... no, až sme si nosy držali :))))

No už sa mi toho zdá aj dos, tak ja sa lúèim, ale nemyslite si, toto nie je ani zïaleka všetko, èo sme spolu prežili (tie pusinky a krásne okamihy si nechám pre seba ;))). Boli to úplne senzaèné prázdniny a ja takto ïakujem všetkým za krásne chvíle, ale najmä Robinkovi. Ve¾a som sa od neho nauèila, hlavne trpezlivosti.