Na zaèiatku tohto obdobia nás po dlhšom èase opä navštívila Linda. Po tom, ako bola s Robinkom v herni, sme boli ve¾mi zvedaví, èo povie - mali sme dojem, že tentokrát nebude vidie ve¾ké pokroky. Linda však konštatovala, že:

• napriek tomu, že Robin bol pri nej nezvykle málo interaktívny (odignoroval ju takmer úplne), hovorí, že je to nieèo iné, než pozorovala v minulosti: Robin všetko eviduje, stále ju pozoruje, nepotrebuje sa stiahnu do seba, je to skôr jeho vo¾ba,
• izmy fakticky nepozoruje, skôr „repetitívne hry“ - to, èo sa nazýva izmy, sú vzorce správania, keï sa autista úplne uzavrie a to už Robinko nemá,
• Linde sa zdá, že Robin má nejaké fyzické problémy, ktoré mu bránia vo väèšej interakcii,
• Robin je citlivejší (zdá sa, že fyzicky aj psychicky) – rozhodia ho veci, ktoré ho nezvykli - to znamená, že je otvorenejší, pretože viac dáva najavo svoje pocity,
• Robin ve¾mi ve¾a žužle, dokonca viac, než predtým. Linda si myslí, že práve žužlanie stojí v ceste väèšej interakcii,
• Linda podobne ako viacerí dobrovo¾níci vidí, ako si Robin obèas rozpráva ako keby vo vetách, ktorým ale rozumie len on sám,
• Robin je otvorený na to, aby sme išli ïalej.

Linda nám doporuèila viacero vecí oh¾adom spôsobu uèenia èistoty slov, uèenia chodenia na noèník, do èoho sa chceme pusti, keï bude dos teplo, ale najmä oh¾adom našeho vlastného vnímania Robina. Aj keï na to vždy nevyzerá, je ve¾mi otvorený novým veciam, všetko vníma a našou úlohou je úprimne veri, že Robinko má na ove¾a viac, než sa nám môže zda. Keï bude od všetkých cíti, že mu dôverujeme, môže ho to ve¾mi motivova.

Èo je však u nás úplne nové: ku koncu obdobia sme sa pustili do úplne nového dobrodružstva, ktoré nás bude teraz sprevádza paralelne s našou cestou menou Son-Rise.

O èo ide: viacerí rodièia autistických detí už navštívili špeciálneho súkromného doktora v Èechách, ktorý na základe ve¾mi dôsledných biochemických, alergických, virologických a ïalších testov vedie pre tieto deti individuálnu kúru. Ide nesmierne do håbky a na základe jeho lieèby dosahujú (aj) autisti ve¾ké pokroky. Zatia¾ si s hodnotením poèkáme pod¾a toho, èo budeme na Robinkovi vidie, ale sme ve¾mi radi, že ideme aj touto cestou. Autisti majú telo po biochemickej a metabolickej stránke ve¾mi rozhádzané a dôkladná lieèba a diéta šitá presne na mieru s cie¾om da telíèko po metabolickej a biochemickej stránke do stavu, v akom by malo by, im môže ve¾mi pomôc. Zvl᚝ v spojení s našou intenzívnou terapiou, ktorú vidíme ako ve¾mi dôležitú práve v èase, keï (alebo ak) sa podarí aj inou cestou rúca bariéry, ktoré v našich deoch sú.

Doktor Šmarda vedie súkromnú kliniku a za vyšetrenia aj lieky sa dos platí, takže nás èaká ïalšia fáza zarábania peòazí. Èoskoro sa ohlásime - Megi dokáže robi ve¾mi pekné vecièky, môžete sa teši :-) - tentokrát budú iné, než pred Son-Rise. Môžete trikrát háda, èo to bude :-).

Z aktuálnych pokrokov tentokrát uvediem iba všeobecné pozorovania:

• Zdá sa nám, že teraz, keï je dos uplakaný, ten plaè možno znamená, že nieèo chce a nevie sám poriadne èo alebo ako to vyjadri. Zároveò v tom vidíme, že vyjadruje svoje pocity ove¾a viac ako zvykol, len ešte nevie, ako lepšie ich vyjadri.
• Obèas zareaguje na slovnú výzvu - napr. na návšteve mu Megi povedala „zamávaj“ a on hneï zamával a hovoril „papa“ (nebolo mu treba ukáza).
• Aj keï je len pár dní od našej návštevy Dr. Šmardu, po aplikovaní zaujímavej (a pre nás ažko uchopite¾nej) terapie na prístroji eLybra vidíme u Robina nieko¾ko zmien - sme zvedaví, èi zostanú:
  • nieko¾kokrát sa sám obliekol, èo nespravil už cca. rok a pol,
  • nieko¾kokrát si sám sadol na noèník a vycikal sa,
  • neprestajne žvatle ve¾mi èisté slabiky ako keby si cvièil jazyk - tak intenzívne, ako sme to u neho ešte nevideli.

a nakoniec nejaké zaujímavé udalosti a postrehy:

• Mo: Takmer dokonale sme sa hádali: chcel zvieratko, ako vždy kravu, ktorej hovorí "laga". Ja som mu dávala prasa a vyzývala som ho k tomu, aby povedal "ava". Bola to krásna hádka: „Ty chceš kravu, že.“ – „Laga!“. „Skús krava – krava – krava“. On na to „Laga – laga – laga!“. Každý sme si hovorili svoje a rehotali sme sa na tom asi 15 minút.
• Anna: Zaujímavý bol jeho výraz, keï mi omylom strihol do prsta. Skúmavo sa na mòa pozeral, ako budem reagova. Tlaèil stále viacej a pozoroval. Keï som mu povedala, že ma to bolí, prestal.
• Hanka: Zaujímavý moment bol, keï sme si vymenili role. Ja som sa zvalila do vankúšov s napchatou kaèièkou v puse a vykrikovala som na Robina „bež“. On chodil po miestnosti, smial sa a ve¾mi dobre chápal túto zámenu.