Na zaèiatku obdobia, 24.-25.4., nás druhýkrát navštívila Linda. Od minulej návštevy pozoruje tieto zmeny u Robina:

• je k¾udnejší,
• dlhšie vydrží u jednej veci,
• ma¾uje,
• zaèal sa hra imaginárnu hru,
• hrá sa sám,
• už neodmieta chlpaté plyšové hraèky,
• zaèal hovori mnoho slov,
• my všetci máme istotu, že poèuje a rozumie.

Linda zaviedla niektoré zmeny v smerovaní programu:

• Uèi menší poèet slov. Úèelom je uèi zmysel komunikácie a nie iba pomenovávanie predmetov. Uvedomili sme si, že aj keï sa Robin zaèína krásne "rozkecáva", väèšina slov, ktoré používa, je pomenovávanie predmetov a nie komunikácia, o ktorú nám najmä ide.
• Budova - uèi môžeme iba keï máme zrakový kontakt. Je to k¾úèový moment, ktorým nám Robin dáva najavo, že nás sleduje. Je to aj vtedy, keï sa nám zdá, že Robin je málo interaktívny (leží a niè nerobí), ale na nás pozerá - je to dostatoèný záujem (oèný kontakt) a na òom sa dá budova. Robin sa už vie hra hry, ktoré sa nikdy nehral - ma¾uje, hrá sa so zvieratkami a podobne. Ale kým sa hrá sám, zostáva uzavretý.
• Hryzátko: táto vec Robina dokáže ve¾mi zauja, takže sa ove¾a menej zaujíma o nás. Linda nám vysvetlila, že to nevadí, že mu ho máme aj tak dáva, lebo skúsenosti sú také, že všetky deti, ktoré sa uèia rozpráva, majú potrebu okusova - èi sú štvorroèné alebo dvadsaroèné. Èím skôr cez to prejde, tým lepšie. Takže aj keï ho hryzátko ako keby vracia spä do jeho sveta, dávame mu ho.
• My sme v poslednom období zaviedli ve¾mi aktívne sešny s Robinom - plné výskania, skákania, rozprávania. Linda odporúèa da väèší priestor Robinovi, menej komentova èinnosti, hlavne keï práve nemáme oèný kontakt. Keï mu dáme priestor, sami máme väèšiu možnos vidie jeho prejavy.

V podstate sme sa pred prvou návštevou Lindy nauèili pripája k Robinovým èinnostiam, pred druhou sme sa nauèili blbnú. Teraz ideme robi Son-Rise :-).

Naša snaha zavies tieto odporúèania do praxe viedla k tomu, že Robin bol v herni ove¾a menej interaktívny a takmer prestal hovori. Aj napriek našej snahe sa nám nedarilo vyburcova ho. Typickým obrázkom bol ležiaci Robin, okusujúci svoje hryzátko a poskakujúci terapeut. Na tímovom stretnutí sme sa zhodli na tom, že pravdepodobne náš vlastný zmätok spôsobil trochu odtiahnutie sa Robina - spolu s hryzátkom, ktoré je pre neho dos samostimulujúce.

Zaujímavé pozorovanie je tiež, že Robin sa dokáže hra hry, ktoré sme ho pri práci v herni nauèili my (a v tom èase boli interaktívne), ale hrá sa ich sám - nepotrebuje nás k tomu. Zdá sa, že sa budeme musie silnejšie zamera na to, aby stále viac chápal interakciu, nie uèi ho hra sa s hraèkami.

Napriek tomu hodnotíme zmeny zavedené Lindou pozitívne. Chápeme, že smer, ktorým sme sa uberali, by pravdepodobne viedol k lepšiemu rozprávaniu, ale nie komunikácii, a k mnohým slovám, ale rozprávaným tak, že by sme im rozumeli iba my. Aj keï Robinove správanie je tak trochu ako krok spä, pravdepodobne by sme o nejaký èas sami prišli na to, že tieto zmeny sú potrebné.

Ako prioritu sme si dali trochu sa vráti k štýlu, ktorý sme mali v herni predtým - zauja Robina, aby sa znova smial a aby ho naša prítomnos bavila, a pozvo¾nejšie zavádza Lindine zmeny.