Tu vám ponúkam recenziu, ktorú na knižku napísal Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi Bratskej v Bratislave, básnik, spisovateľ a maliar.

Nie, tento text nie je recenziou nového prekladu Tolkienovho Hobita. Kniha, o ktorej píšem, je príbehom rodičov, ktorí podnikli cestu do podivného sveta svojho autistického dieťaťa.

Barry Neil Kaufman (ako nás informuje podtitul knihy) napísal „skutečný příběh vyléčení chlapce z neléčitelného autizmu“. Z knižného obalu bystrými očkami upretými na neznámy bod, kdesi za čitateľovou hlavou, hľadí drobná tvárička chlapca, o ktorom kniha rozpráva. Nad portrétom žiari smelý názov – Zázrak pokračuje, a nad ním veľavýznamná slovná hra, ktorej hravosť však môže vychutnať iba anglicky hovoriaci čitateľ. V slovnom spojení Son – Rise (výchova syna) sa ozýva slovo, plné svetla - sunrise – svitanie. Hra trefne vyjadruje posolstvo knihy. Každý človek sa občas ocitne v tme chaosu a beznádeje; v noci, do ktorej akoby neprichádzalo ráno. Svetlo svitania prichádza takmer nepozorovane, zbadá ho iba ten, kto bdie a čaká.

Kaufmanova kniha nie je určená iba pre úzky okruh odborníkov a rodičov autistických detí. Je to kniha pre každého, kto potrebuje v šere svojej noci počuť o nádeji svitania. Otec autistického chlapca nám vtipne, hravo, miestami špekulatívne, miestami pragmaticky rozpráva svoj príbeh o „zázraku“. Priemerne vzdelaný čitateľ bude isto nad tou či onou časťou textu neveriacky, miestami i pohoršene krútiť hlavou. Udalosti, ktoré Barry zaznamenáva totiž v mnohom protirečia konvenčnému pohľadu na svet. V Kaufmanovom svete totiž duch vládne nad hmotou, neústupná viera nad cynizmom a „realizmom“. Šťastie je tu vecou vnútornej voľby, nezávislé od vonkajších stimulov:

„Udělali jsme štestí přinejlepším druhořadou, stínovou prioritou, věříce, že náš intenzivní spěch za tím být: úspěšný, populární, respektovaný, milovaný a finančně zabezpečený, nás dovede k tomu vytouženému pocitu. Ale nakonec žádná vnější událost neurčuje náš vnitřní stav mysli.“

Kaufmanova kniha však nie je ani príručkou ľudovej filozofie šťastia (akých je dnes na knižnom trhu snáď až priveľa), aj keď sa tak miestami môže javiť. Autor v snahe vysvetliť postoje ku svojmu „speciálnímu dítěti“ sklzáva do priveľmi zjednodušených „filozofických“ špekulácii. Čitateľ nemusí tieto špekulácie prijať a predsa môže mať z knihy veľký úžitok. Podstatné totiž nie sú vysvetlenia, ale postoje a ich dôsledky v živote malého Rauna.

„Lékař potřásl smutně hlavou, když pozoroval Rauna, jak se spokojeně točí v závratných kruzích. Zabručel, „Jak hrozné“... Nikdy, nikdy jsme se nechtěli dívat na naše dítě jejich očima.

Rozhodli jsme se, že budeme doufat, i když jiní nazývají takový pohled nerealistickým. Bez naděje bychom neměli důvod jít dál.“

Zatiaľ čo odborná komunita radila nesociálne, rituálne chovanie autistu sankcionovať, Kaufmanovci sa rozhodli Raunove rituály prijať ako „normálne“ a aktívne sa na nich začali zúčastňovať. Presedeli s ním hodiny, hrali sa s rotujúcimi taniermi, rytmicky sa spolu s ním kývali a vydávali monotónne mumlavé zvuky. Zisťovali pri tom, že Raun je vo svojom svete šťastný. Rituály mu pomáhali vytvoriť si „svoji vlastní nirvánu“. Jednoducho Raunova inakosť prestala byť pre nich nepriateľom.

„Věřili jsme, že když budeme Raunovi každým možným způsobem projevovat, že jej akceptujeme a milujeme, bude to první a nejdůležitější krok na naší cestě k němu. Jestliže nemohl přijít do našeho světa, my jsme mohli ochotně jít do jeho.“

Samozrejme sila knihy spočíva v jej neuveriteľnom vyústení. Raun napokon votrelcov do sveta svojej šťastnej samoty prijíma a nastupuje s nimi cestu späť. Späť do sveta, ktorý pre neho doposiaľ zostával cudzí, neprijateľný a neznámy.

Knihu autor rozčlenil do troch častí:

V prvej nazvanej Son–Rise vykresľuje zápas o Rauna až k zázračnému prelomu. V druhej s titulom: Roky, které následovaly popisuje vývoj Raunovho života až po súčasnosť. V tretej: Zázrak pokračuje zaznamenáva príbehy ďalších autistiských detí. Ich rodičia, povzbudení Raunovým vyliečením, sa rozhodli nastúpiť na tú istú cestu. Významným pokračovaním príbehu (ten už v knihe nenájdete, iba ak by ste s knihou, podobne ako ja, dostali aj záložku) je príbeh špeciálneho syna Robina. Jeho otec Vlado Mokráň je autorom českého prekladu pôvodne anglického textu knihy.

Predslov ku knihe napísal hlavný hrdina príbehu – Raun Kaufman – dnes študent vysokej školy. Končí ho citátom Bobba Kennedyho: „Nekteří vidí svět takový, jaký je a ptají se „proč?“ Ja vidím svět takový, jaký by mohl být a říkam „proč ne“?“

Kaufmanovu knihu možno odporúčať každému, kto svoj život nechce žiť iba mechanicky. V spleti udalostí hľadá ich skrytý zmysel a prekážky života prijíma ako výzvy k rastu nad zdanlivé hranice vlastných možností.

Daniel Pastirčák