Keď som rozmýšľal, ako pojmem sumár toho, čo sa nám podarilo za prvý rok programu, povedal som si, že ho napíšem ako FAQ. Ak to nepoznáte, tak FAQ (Frequently Asked Questions - často kladené otázky) je bežná súčasť mnohých web stránok a vyznačuje sa špecifickým poňatím tohto slovného spojenia, pretože vo väčšine prípadov si otázky kladie autor stránky sám, prípadne danú otázku naozaj dostane, ale väčšinou iba raz.

Nebudem detailne opakovať to, čo si môžete prečítať v hodnotení po pol roku, stačí asi povedať, že všetko, čo sme konštatovali pred pol rokom, platí naďalej. V druhom polroku sme zaznamenali dve dosť dlhé "obdobia oddychu", ktoré boli typické poklesom Robinkovho záujmu, interakcie aj rozprávania. Ale vždy sa z nich dostal späť.

Čo je nové oproti stavu, ktorý sme zaznamenali v polročnom hodnotení:

• Robinko dáva svetu jasne najavo, že chce ľudský kontakt. Aj v obdobiach oddychu nás ťahal do herne, aj keď si v herni potom ľahol a nepotreboval nás. Baví ho byť v herni s nami, chce nás. Voľakedy bol rozhodený, keď sme mali návštevu dvoch ľudí - zaliezol do kúta a otĺkal si hlavu alebo ju šúchal po zemi. Niekoľkokrát potom dokonca ochorel. Dnes keď k nám príde skupina 6 dobrodruhov na tímové stretnutie, víta ich so širokým úsmevom.
• Robinova pozornosť a miera interakcie v lepších obdobiach bežne dosahuje nami odhadovaných 80-90, niekedy až 100%.
• Čo sa týka komunikácie, znásobujú sa občasné dvojslovné vety. Zdá sa, že v Robinkovi to pracuje a pomaličky prekonáva bariéry.
• Robinko je zjavne otvorený novým veciam. Konštatovali sme, že od nás očakáva nové podnety, staré hry ho často nudia - chce niečo nové.
• Toto nie je nové, ale v prvom polroku to bolo trochu predčasné hodnotiť: od začiatku programu Robinko nemusel brať ani raz antibiotiká. Keď vezmeme, že prvý rok ich mal zo 14 a potom tak 5x ročne, je to celkom sympatická zmena.
• Na druhej strane, v našom najväčšom cieli tohto obdobia, čistote reči, sme veľmi nepokročili. Je to pre Robinka zjavne dosť ťažký oriešok.

Nie :-).

Prednedávnom som dostal e-mail, v ktorom mi píše jedna pani, ktorej dcéra pracuje ako au-pair v Anglicku s autistickým Gyanom metódou Son-Rise. S Gyanom začínala pracovať už Linda pred (odhadom) 4 rokmi. Jeho program beží už dosť dlho. A čo napísala táto pani: "Bola som v tej rodine pred rokom a ten chlapček mi učaroval, vlastne ma totálne opantal. Je to nesmierne inteligentné dieťa a má šťastie, že má okolo seba vynikajúcu mamičku, babičku, dedka a team ľudí, ktorí s ním pracujú."

To je vnímanie typické pre Son-Rise program: nemusíme mať vždy výsledky, ktoré ohromujú svojou rýchlosťou. Naše ciele sú obrovské, ale nie sme závislí na ich dosiahnutí. Každé drobné priblíženie nášho syna k nášmu svetu je zmysluplné a stojí za námahu. A výsledok celej snahy je nádherné dieťa a nádherný postoj ku svetu.

Áno :-).

Rád občas spomínam jeden moment z kurzu StartUp, keď nám Bryn povedala peknú príhodu z jedného z predchádzajúcich kurzov. Jedna mamička, počúvajúc, ako sa má zmeniť jej život, ak chce robiť Son-Rise, sa udivene spýtala niečo ako "Ale to nebude vôbec normálny spôsob života...?". Na to jej Bryn s úsmevom odpovedala: "Ako keby niečo vo vašej rodine bolo normálne." (To je tak trefné, že to pochopia iba tí, ktorí poznajú, ako to vyzerá v rodine s autistickým dieťaťom.)

Program Son-Rise je to najlepšie, čo nás mohlo stretnúť. Alternatívou voči programu nie je pohodový život, v ktorom by sme sa vyvaľovali, bafali z fajok a premýšľali o tom, ako nám je dobre na svete. Alternatívou voči programu by bolo iba vedomie, že Robin nijako zmysluplne napredovať nebude. Život s autistom je náročný tak či tak. A v programe - stále máme pokroky, tešíme sa z Robinka aj zo života, program obmieňame a smerujeme tak, aby sme mu pomohli čo najviac. Stále nemáme žiadnu istotu, že ho plne vyliečime - ale stále máme reálnu nádej.

Nuž čo - ideme ďalej. Máme veľmi silný tím ľudí, ktorí chcú Robinkovi pomôcť. Smerujeme program tak, aby sme zachytili jeho motivácie a potreby a zladili ich s tým, čo by sme sami radi dosiahli.

Budeme naďalej pracovať s Robinkom a budeme naďalej pracovať sami na sebe - to je tiež súčasť Son-Rise, vývoj je obojstranný. A v tomto procese môžeme všetci jedine získať.