Nasledujúci popis princípov terapie Son-Rise je čiastočne prebratý z oficiálnych stránok Option Institutu a čiastočne popis toho, čo sme sa naučili na kurze "Son-Rise Start-Up". Viac informácií o samotnom kurze nájdete tu.

Priznám sa vám k niečomu. Možno keď budete čítať tieto princípy, budú sa vám to zdať byť žvásty. Mne sa zdali, keď som ich čítal prvýkrát. Povedal som si "to je pekné, ale nič nehovoriace, asi si to najdôležitejšie nechávajú pre seba". Po prečítaní knihy, ktorá mi mnohé objasnila, som si hovoril "aha, ono to je nakoniec dôležité, ale to najdôležitejšie si aj tak nechávajú pre seba". A keď sme sa vrátili z kurzu, nadšení pre SonRise a hlavne plní vedomostí, išiel som konečne napísať vám všetkým, o čom to naozaj je. A zistil som, že to tam bolo celý čas :-). Tak som to iba trochu doplnil a popísal vlastnými slovami... Verte alebo neverte, nasledovné princípy sú naozaj kľúčom k svetu autistického dieťaťa.

• Prijatie nesúdiaceho a optimistického pristupu: dieťa veľmi dobre cíti, keď jeho svet posudzujeme. Má svoje "izmy", opakované a samostimulujúce správania a my ich vnímame ako zlé. V skutočnosti všetko, čo dieťa robí, má svoj dôvod. My ho možno nepoznáme, ale môžeme si byť istí, že tento dôvod existuje. Žiadne správanie autistického dieťaťa nie je zlé! Keď dieťaťu stále zakazujeme robiť, čo ho baví, či už priamo alebo nepriamo, keď signál, ktorý od nás prijíma, je o tom, že jeho svet, do ktorého je uzavreté, je zlý, prečo by malo s nami chcieť komunikovať? Cesta z tohto kruhu je v nás - keď prijmeme jeho/jej správanie bez odsudzovania, keď s ním budeme spokojní aj keď sa nespráva ako by sme radi, vytvárame prostredie slobody. V nej sa má šancu narodiť záujem o druhú osobu.
  
• Vstúpenie do sveta dieťaťa - opakovanie jeho ritualistických správaní: naše dieťa robí čo dokáže. Keď nekomunikuje, asi nevie ako. Tým, že vstúpime do jeho sveta, máme šancu ho pochopiť a ukázať mu, že v ňom nie je samo. Tým, že budeme opakovať jeho správanie, že nás to tiež baví, mu ukážeme, že stojí za to zaujímať sa o druhého. Až potom mu máme šancu pomaly ukázať, že náš svet stojí za námahu. Očný kontakt s autistickým dieťaťom sa začína pomocou vstúpenia do jeho sveta a ďalej prehlbuje maximálnou a nadšenou podporou očného kontaktu.
  
• Využitie motivácie dieťaťa: ak dieťa samo nechce, nič nedosiahneme. Čo s tým? Prinútiť ho? Dosiahneme obal bez obsahu. Iba práca s motiváciou dieťaťa má v tomto prípade šancu. Keď človek chce, dokáže zázraky. Keď je dieťa zaujaté terapeutom, má už očný kontakt, pracujeme ďalej s jeho motiváciou. Hráme sa s hračkou, ktorá ho baví - a povzbudzujeme ho k výkonom (napr. pri učení reči) pomocou hry s vecami, ktoré dieťa motivujú.
  
• Výučba pomocou interaktívnej hry: dieťa musí hra baviť, inak sa vráti do svojho sveta. Veľmi dôležitá je pri tom výdrž. Terapia môže trvať mesiace, než dieťa začne reagovať.
  
• Energia, nadšenie a entuziazmus: jeden zo základných prvkov Son-Rise terapie. Keď nás to nebaví, dieťa to vycíti. Keď neveríme v možnú zmenu, nikdy ju nedosiahneme. Oslavujeme každý drobný pokrok u dieťaťa. Sme si vedomí toho, že veci, ktoré sú pre nás jednoduché, sú pre autistické dieťa veľmi zložité. Keď po niekoľko mesačnom úsilí dieťa povie "eee", je to dôvod na rodinnú oslavu! Mnohé deti začínajú komunikovať veľmi pomaly.
  
• Rodič ako najdôležitejšia osoba pre dieťa: zakladatelia Son-Rise veria v rodičov. Dieťa nemá nikoho bližšieho ani milujúcejšieho, schopného pracovať so svojím dieťaťom 12 hodín denne a nevnímať to ako obeť, ale úžasnú príležitosť. Ak dieťa nereaguje, ako by sme chceli, rodič je schopný nezlomiť sa a pracovať ďalej - stále veriť, a vytrvať. V skutočnosti viera v úspech je podstatná. Máme vysoké ciele, ale nie sme závislí od ich dosiahnutia. Budeme svoje dieťa milovať bez ohľadu na to, či dosiahne nejaké úspechy alebo nie.
  
• Vytvorenie bezpečnej pracovnej miestosti s minimalizovaním rušivých vplyvov: autistické dieťa je prestimulované. Vytvorením prostredia s minimom stimulov mu pomôžeme vnímať svet, rozumieť mu a máme šancu ponúknuť mu interakciu s druhým človekom. Son-Rise terapia sa odohráva v špeciálne upravenej herni na to určenej, veľmi jednoduchej, bez zbytočných stimulov. Rodič či terapeut je to najzaujímavejšie, čo v herni je - ide o to, aby dieťa pochopilo, že komunikácia s druhým človekom stojí za to.
  

Rodičia potrebujú vytvoriť si doma jednu miestnosť, ktorá bude slúžiť špeciálne ako herňa pre terapiu. Má svoje zásady: musí byť bezpečná, bez zbytočných rušivých predmetov (ako napr. obrazy). Mala by byť taká, aby sme dieťaťu nemuseli nič zakazovať, v herni sa nehovorí "nie". Dieťa bude našim vodcom, nebudeme voči nemu uplatňovať autoritu. Mala by tiež obsahovať iba také hračky, pri ktorých sa dá cvičiť interakcia a komunikácia (žiadna elektronika, v žiadnom prípade televízor či počítač). Každé autistické dieťa je iné, preto aj herňa je špecifická pre každé dieťa.

Samotná terapia pozostáva spočiatku hlavne z opakovania správania dieťaťa. Závisí na dieťati, nakoľko vníma svet mimo toho svojho. Prvým krokom je väčšinou vstúpenie do jeho sveta - namiesto toho, aby sme mu odovzdali informáciu, že sa správa nevhodne, dáme mu najavo, že ho máme radi, sme úplne spokojní s tým, aké je a že chceme byť k nemu čo najbližšie, chceme byť s ním.

Keď sa nám podarí vytvoriť s dieťaťom kontakt, nastupujú ďalšie techniky. Formou hry maximálne posilňujeme očný kontakt, komunikáciu, neskôr predstavivosť... všetko, v čom má dieťa ťažkosti. Neoddeliteľnou súčasťou hry je entuziazmus, nadšenie, chvála za všetko, čo dieťa správne urobí.

Táto terapia prebieha v ideálnom prípade 8-12 hodín denne! A to väčšinou po dobu niekoľkých rokov. Aj menej je však lepšie ako nič.