Ahoj všetci. Hneď na úvod ďakujem všetkým, ktorí nám vyjadrili podporu po zhliadnutí relácie STV - Família na STV 15. 3. 2007. Je veľmi príjemné byť pochválený :-), ale tiež sme radi, ak náš životný príbeh môže niekoho inšpirovať.

A teraz k presne opačnému pólu: po tom, čo sa u nás deje v posledných mesiacoch a po tom, čo som napísal minule, sme dostali niekoľko zaujímavých spätných reakcií. Jednak obavu o naše smerovanie (odbočenie zo správnej cesty) a jednak spájanie Robinkovho nejedenia s liečbou u Dr. Šmardu. K prvému: vyjadrujte nám svoje postoje naďalej, sme tomu radi. Ako inak zostať prítomný, než myslieť pravdivo a bez predsudkov a všetko neustále zvažovať. K druhému: nuž, je na každom, ako interpretuje fakty, ale táto interpretácia je naozaj podľa nás dosť mimózna. Vďaka Dr. Šmardovi Robinko napr. neberie kortikoidy, ktoré mal podľa bratislavských odborníkov brať do konca života, a pritom je fyzicky najzdravším členom našej svorky. Iné deti, ktoré sa liečia u Dr. Šmardu, nevedia prestať jesť :-). Je však na každom z nás, ako vidí svet a kto chce psa biť, palicu si iste nájde.

A teraz k nášmu životu. V januári a februári sme mali dlhodobú návštevu - streptokoky. Chytili nás do pazúrov všetkých, takže antibiotiká boli našou dennou stravou. Po troch rokoch to prvýkrát schytal aj Robi.

Robinko je stále skvelý. Je neuveriteľne tulivý, občas je problém urobiť mu večeru, ako chce stále byť intenzívne s nami :-). V herni je teraz tiež spokojný a dobrovoľníci konštatujú, že začína opäť na výzvu hovoriť. Zopakoval už celkom dosť zo slov, ktoré hovorieval. A asi dva týždne dozadu sa prvýkrát po tých mesiacoch sám napil! Zobral pohár s rozmixovaným jedlom a jednoducho sa napil. Megi na neho pozerala a od úžasu sa nezmohla na slovo. On sa ešte oblizol a široko sa usmieval... Bola to zatiaľ ojedinelá príhoda, ale veríme, že nie posledná :-).

Má teraz obdobie kreslenia - to je činnosť, ktorá ho veľmi baví. Kresliť, vymaľovávať, obkresľovať na tabuľu (seba, zvieratká, čokoľvek) a následne tomu domaľovávať oči a podobne (toto dokresľovanie robí často sám). Dokáže sa krásne tešiť - dostal nové farbičky a bol to najšťastnejší Robinko na širokom okolí :-).

Samozrejme, množstvo hier sa točí okolo jedla. Raz si dokonca sám vymyslel, že sa budú hrať so striekačkami, ktorými dostáva jedlo - všetky plyšáky sa potrebovali najesť striekačkoku do brucha.

Zatiaľ prvé, ale veľmi príjemné úspechy máme s uľahčovanou komunikáciou, o ktorej som písal trochu minule. Robinko veľmi rád ukazuje, aj keď na tie náročné roviny (komunikáciu na nevedomej úrovni) sme sa ešte nedostali - tá vyžaduje dlhý tréning. Ale Robinko má rád, keď mu podopierame ruku a on nám môže ukazovať veci, ktoré by sám neukázal. Takto vie "pomenovať" množstvo predmetov či zvieratiek, ale tiež odpovedať na rôzne otázky. Sme zatiaľ na začiatku, ale táto podporná metóda je rozhodne veľmi zaujímavá. Ak nič iné, tak ak pomôže Robinkovi rozhodovať sa o svojich veciach - čo chce robiť, čo si chce obliecť, a podobne - bude obrovským prínosom.

Okrem toho Megi mala jeden intenzívny týždeň s Robinkom v herni. Veľmi si pochvaľovala a chystá sa urobiť z neho detailnejší zápis - ten prinesieme, keď bude :-).

A jedna pre nás veľmi motivujúca príhoda. Megi bola s Robinkom v obchode, aby mu kúpila niečo na seba a on si sám vybral tričko. Bol z neho neskutočne nadšený. Stále si ho obzeral a stále ho chcel mať na sebe. Asi nie je náhoda, že presne v tento deň poobede sa sám napil.