Toto obdobie je vnútorne rozpoltené, skoro ako hrdinovia klasických románov. Na jednej strane veľmi dobré správy, na druhej strane ide o obdobie pre nás veľmi náročné. Najprv ale hádam k tým dobrým správam, tie sa určite lepšie čítajú :-).

Vyšetrenia u Dr. Šmardu po pol roku a Robinov fyzický stav

Kontrolné vyšetrenie v "polčase", ktoré má ukázať, či sa v liečbe uberáme správnym smerom, jasne potvrdilo to, čo vidíme aj sami: Robin je neuveriteľne fyzicky zdravý. Za pol roka vyrástol o niekoľko centimetrov, pribral o 3 kg (posledné roky sa držal na tej istej váhe), je silnejší a celkovo je na ňom vidno fyzickú pohodu. Je to najzdravší člen našej rodiny. Keď k nám zavítajú na návštevu víry a napádajú postupne jedného za druhým, Robina sa boja ako čert kríža. A ak ho napadnú, prejaví sa to iba trochu soplom či chrchlaním, po pár dňoch si s tým jeho telo poradí a je zasa v pohode - Robin, ktorý voľakedy ochorel zo všetkého a ktorý jedol antibiotiká ako iní tatranky. A to je bez kortikoidov (na ktorých mal byť podľa našich odborníkov celý život) či akejkoľvek inej chémie.

Namerané hodnoty to tiež ukázali - ohromne zvýšenú bunkovú imunitu, napravený metabolizmus železa a mnohé ďalšie veci, ktoré hovoria o celkovej náprave jeho organizmu. Rád by som napísal aj väčšie podrobnosti, ale nepamätám si ich :-) - čísla máme na papieri, ale ich interpretácia je vec zložitá.

V tejto súvislosti je zaujímavý článok Dr. Van de Waterovej Autismus může souviset s poruchami imunity, ktorá hovorí o veciach, na ktorých Dr. Šmarda pracuje už roky - a okrem iného práve Robinko dnes potvrdzuje tieto veci.

Niektoré hodnoty z polročných vyšetrení ešte dostaneme, už teraz je však jasné, že cesta, ktorou sa uberáme, je správna - množstvo vecí v Robinovom organizme sa dáva do poriadku, a to veľmi rýchlo. Jedna potvora oproti minulým vyšetreniam vyskočila - baktéria Klebsiella (>10^7), ktorá do čreva pravdepodobne zliezla behom liečby z lymfatického systému.

Ako sa máme inak alebo Obdobie vzdoru?

Tu prichádza tá druhá stránka nášho terajšieho života. Posledné týždne sú charakterizované u nás hlavne neuveriteľnou únavou a bezradnosťou. Povedal by som, že naše terajšie fungovanie sa nedá nazvať Son-Rise. Robin je v herni v priemere tak 2 hodiny denne, mimo herne nemáme silu rozvíjať ho. Je málo chvíľ, keď naozaj spolupracuje (jednu z nich vidíte na fotke).

Robin je mimo herne hyperaktívny a v herni hyperpasívny. Mimo herne neposedí ani pár sekúnd, lezie na miesta, kam vie, že nesmie, všetko otvára, skúma, rozšrobuváva. Treba byť neustále pri ňom. Na nočník už takmer úplne odmieta chodiť, a zdá sa, že premyslene. Najesť sa môžeme v kľude jedine ak sa ten druhý z nás práve stará o Robinka, nielen že neposedí pri stole ani sekundu, ale zhadzuje veci zo stola, snaží sa liezť na skrine atď...

My aj keď sa snažíme, nevieme Robinka zaujať, zdá sa, že on jednoducho nechce. Môžeme vymyslieť takmer čokoľvek, u Robinka sa stretávame s pasivitou. Hlasné pochvaly a tešenie sa z maličkostí na neho tiež nemajú žiadny viditeľný efekt.

Zároveň je náš program poznamenaný tým, že k nám pomerne málo chodia dobrovoľníci. Sú to tí najlepší ľudia, ktorí k nám môžu chodiť, ale majú skúškové obdobie, a pravdepodobne my sami ich nevieme dostatočne motivovať, aby nešli na 5-dňový víkend domov, ale zostali o jednu sešnu dlhšie s Robinkom... Megi je unavená z toho, že je celé dni s ním. Tiež je však pravda, že my sami sa nevieme momentálne dostať do pohody a to spätne asi vplýva aj na Robinka. Je to samozrejme začarovaný kruh - my sami sme v nepohode a Robin má slabý program - ako sa má on dostať do pohody? Ale ako sa máme dostať do pohody my pri takomto živote? :-)

Sám však neviem povedať, či Robinkov stav je príčinou alebo následkom našej únavy. Každopádne z toho potrebujeme nájsť cestu. Dúfam, že cez sviatky, keď máme šancu oddýchnuť si (ak nie inak, tak aspoň vždy jeden z nás), sa pozviechame.

Každopádne máme nádej. Dr. Šmarda, keď sme mu náš momentálny stav vysvetľovali, hovorí o tom, že jeho telo si samo určuje priority, čo bude riešiť skôr a čo v druhom kroku. Prvotné u neho boli veci fyzické, a druhá časť ešte len príde (jeho momentálny stav vidí ako pravdepodobné oneskorené obdobie vzdoru). Hodnoty stresových faktorov, ktoré sa tiež dajú vyčítať z krvi, sú nízke, čo znamená, že Robin je taký z čírej radosti :-) a nie je v tom žiadny stres. My dúfame, že toto obdobie čo najrýchlejšie pominie, zároveň verím, že Robinko nutne potrebuje prostredie plné lásky, akceptácie a stimulácie, a to sa mu budeme ďalej snažiť vytvoriť.

Majte všetci sviatky plné pohody - presne takej, po akej túžime aj my :-).