Počas tohto obdobia sme sa s Megi vzchopili a rozhodli sme sa, že ideme opäť všetkými silami do programu. Snáď sa to začalo aj trošičku prejavovať :-).

Nové a aktuálne pozorovania:

• Dlhodobejšou zmenou u Robina je, že začal mať rád plyšové zvieratká. Rád sa s nimi tulí, spí s nimi. Je to príjemné, jednak to je také normálne a jednak menej okusuje (aj keď aj tým plyšovým ohrýza chvosty a celkovo okusuje stále veľa).
• Dosť typické pre Robinka je teraz striedanie únavy a neuveriteľného jašenia sa. To jašenie sa je až tak silné, že sa ťažko pri ňom nadväzuje kontakt. Robinka vtedy baví to, čo robí, ale je taký rozblbnutý, že hra je ťažko využiteľná na učenie. Každopádne jašiť sa s ním je o kontakte, takže aj z tohto sa tešíme.
• Niekedy je pri tom jašení Robinkova pozornosť tak rozlietaná, že mení činnosť niekoľkokrát za minútu. Vtedy je ťažko aj sa pripájať, s týmto si zatiaľ nevieme rady.

Zaujímavé udalosti a postrehy:

• Megi: boli sme na vychádzke. Veľmi pekné pre mňa bolo, keď som si čupla, roztvorila náruč a on s rozšklebeným ksichtíkom bežal ku mne a vrhol sa na mňa. Bolo to veľmi milé, nikdy takúto normálnu vec nerobil.
• Veľmi zaujímavú vec Megi zistila, keď skúsila jednu nezvyklú pomôcku, ktorú som si zapamätal z konferencie o podporných terapiách v Brne. Ide o ukazovanie s pomocou: podopieraním ruky pomáhame, aby náš „klient“ mohol ľahšie ukazovať. Robin nikdy nechcel ukazovať prstom. Keď to však Megi skúsila, ukazoval neuveriteľné veci. Nad knižkou o zvieratkách sa pýtala otázky ako „Kde je krava?“, „A kde je druhá krava?", „A kde je malá ovca?“ – prekvapene sme pozerali, že Robin veľmi presne vedel ukázať nielen na zvieratká, ale aj keď boli bližšie špecifikované. Opäť sme si raz uvedomili, ako je schopný všetkému rozumieť a pravdepodobne aj väčšinou rozumie. Neskôr už neukazoval tak veľa - zjavne ho to na prvýkrát bavilo najviac, čo je pre neho typické.
• Vladino: veľmi sa chcel hrať s Ronjinými sponkami, ktoré sú uložené v krabičke (je ich tam asi 100). Vyberal ich a každú zahodil za seba. Mňa prestalo baviť zbierať ich, a tak som mu pozorne a trpezlivo vysvetľoval, že ich tam má vždy vrátiť. Na môj vlastný údiv som asi po 10 min. takmer videl, ako mu niečo v hlave klaplo a pochopil (alebo si dovolil chvíľku, aby ma počúval) – a potom už aj sám bez toho, aby som mu to pripomínal, ich tam vracal späť. Aj nasledujúci deň. Podobne to je s batôžkami, ktoré v kuchyni visia na vešiačikoch. Pravidelne ich zhadzuje bez toho, aby ho vlastne zaujímali (celkovo po ňom vzniká permanentne dosť veľký bordel). Vysvetlil som mu, že tam majú visieť a poručil som mu, aby ich tam vrátil. Pozrel na mňa – a zavesil ich všetky späť.
• Mo: boli sme mimo horne, v obývačke. Robinko chcel ísť von, ale bola tam tma a zima. Vysvetľovala som mu to, on sa ale stále snažil dať mi ruku na kľučku. Keď to stále nepomáhalo, otočil sa a dal mi veeeľkú pusu – bolo to veľmi akčné a pekné. Asi si myslel, že ma tým obmäkčí :-).
• Čimo: vcelku som sa nasmial na tom, ako sa skamarátil s chlpatými hračkami, až tak, že im odkusáva chvosty. Keď sme strihali, začal okamžite strihať ovci chvost. Ja som s ňou utekal a on ju naháňal. Strašne pri tom bečala, chúďa.