Toto hodnotenie je špecifické tým, že ho napísala Anna - naša dobrovoľníčka, ktorá s nami a s Robinkom, strávila celé leto 2005. Aj tu by sme jej chceli poďakovať za všetko, čo pre nás, ale hlavne pre Robinka, urobila.

Ako začať? Toto leto bolo pre mňa nezvyčajným vypĺňaním času. Začalo sa pevným odhodlaním a skončilo uspokojením. Uspokojením môjho (možno aj niekoho iného:) srdiečka a tichou radosťou, ktorá doznieva ešte aj dnes. Veď som pomohla jednému chlapčekovi byť cez leto šťastným. A nemám na tom podiel len ja sama, ale aj Robinkova rodina a dobrovoľníci Čimo, Ľubi a Jaro. Ale hádam taký väčší kus....no ;).

Začalo sa to 11.7. večer, keď som prišla do Brlohu. Prvé dni sme sa s Robinkom oťukávali, čo si môžeme k sebe dovoliť (keďže sme spolu dosť dlho neboli). Najprv som k nemu pristupovala ako ku chlapcovi, ktorý potrebuje moju pomoc, ale potom to už išlo z kopca. Zmenil sa na môjho kamaráta. Nerobila som pri ňom žiadne výnimky, proste som sa k nemu správala ako k seberovnému parťákovi v hre.

Prvé týždne boli pre mňa najťažšie, prišla aj prvá veľká kríza (asi po 2 týždňoch) a potom aj nejaké menšie, s ktorými mi Mokráňovci pomáhali (možno o tom ani nevedeli :).

Robinko bol skvelý spoluhráč, pri hre sme sa dopĺňali. Zo začiatku som sa s ním hrala najmä konštruktívne hry:

• s kockami – triedenie a ukladanie podľa farieb a veľkosti, stavanie veží a domov pre zvieratká,
• zvieratkové puzle,
• skrutkovanie – výroba vrtule,
• skladanie domina (podľa obrázkov zvieratiek) do tvaru hada či skladanie poschodí,
• spájanie skladačiek zúbkovitého tvaru (išlo mu to ťažšie, ale snažil sa mi pomáhať, dokonca sa mu darilo aj samému).

Alebo tvorivé hry:

• triedenie obrázkov podľa farieb,
• kreslenie zvieratiek.

Hry na rozmýšľanie vyriešil bez najmenšieho zaváhania, ako ma varovala Megi :).

Skvele mu to páli, je neuveriteľne bystrý a inteligentný. Menšie problémy nastali práve pri rozprávaní, čo sme sa snažili postupne odbúravať pomocnými artikulačnými znakmi. Hoci sme ich začali využívať už pred letom, veľmi ho zaujímali (dokonca natoľko, že mi ruky sám od seba bez vyzvania prikladal na moje artikulačné orgány a žiadal si slovo). No stále rovnako ťažko vyslovuje slová ako krava, prasa, (sykavky, k, r), ale má aj nové ako BADY – medveď.

Pokroky v rozprávaní síce napredujú pomalším tempom, ale má oň obrovský záujem. S pomocou kartičiek zvieratiek, ovocia či vecí sa snažil krásne vyslovovať slová. Sám si kartičky pýtal. Vydržal pri nich aj hodinu a opakoval si ich stále dokola, aj keď nie úplne najčistejšie, ale vždy sa dočkal pochvaly a povzbudenia.

Krásnym zážitkom pre mňa bola hra s mikrofónom. Sedeli sme v herni na podlahe, mala som v ruke mikrofón, a tak mi napadlo, že doň niečo poviem – jednoduché slovo BUBU; a tak sa to začalo. Keď som niečo povedala, podala som mikrofón Robinkovi a ten to so šibalským úsmevom zopakoval. Takisto keď on povedal niečo nové, zopakovala som to ja. Úplne nás to pohltilo a vydržali sme asi pol hodinu, až kým Robinko mikrofón nezahodil.

Čo sa ešte týka rozprávania – ku koncu môjho letného pobytu už mal o čítanie obrázkov taký nesmierny záujem, že prestal trhať knihy, ale začínal ich vnímať aj z druhej strany. Bral si náš prst, ním ukazoval na obrázok a zrakom si vyžadoval od nás slovo. Bolo to pre mňa neuveriteľné prekvapenie. A okrem toho tú knihu už nevydržal čítať pol hodinu ale trebárs aj niekoľko hodín. Bolo úplne úžasné, keď ku mne prišiel, sadol si mi do lona a spoločne sme takto čítali. Myslím, že to bola aj odozva na tie všetky monológy, ktoré sme s ním viedli.

Často som mu rozprávala, čo sa práve deje vonku, aký je deň alebo čo som dnes či niekedy predtým robila. Vždy pri hre (alebo pití či sedení na nočníčku) ticho počúval – prípadne sa pridal :) a tváril sa, že všetkému rozumie. No keď ho naozaj zaujalo moje rozprávanie, obdaroval ma aj krásnym pohľadom za všetky drobné (aj papierové;).

Zrakový kontakt mal celkovo výborný. Občas boli obdobia, kedy potreboval byť sám. Dal mi to najavo tak, že sa mi otočil chrbtom (alebo išiel do druhého konca miestnosti) a keď som mu nedala pokoj, tak ma vyviedol z herne a zatvoril za sebou dvere :). To však netrvalo dlho. Ostala som stáť tam, kde ma nechal a on sa po mňa potom vrátil.

Fyzicky má veľké pokroky – veľa sme spolu cvičili (stojky, fúrik, skoky na trampolíne), veľmi sa mu páčilo krútenie – hovoril LEŤ (za nohy, ruky, ruku). Pri hojdaní vonku mi sám naznačoval zdvihnutím hojdačky, že chce hojdať – HORE HOJDAJ (teda zdvihnúť hojdačku a vo vzduchu hojdať). Keď som robila mostík, veľmi sa mu to páčilo, hneď sa tam aj schoval. Zaujímala ho aj stojka, ktorú si potom odo mňa vyžadoval slovom HORE. Veľké pokroky boli v chodení naboso po tráve, piesku a dokonca aj v rozostretej šmykľavke na tráve z ktorej striekala voda – tam sa veľmi tešil, keď sme na neho s Ľubi špliechali vodu.

Často sme sa naháňali, hlavne vtedy, keď na mňa „zaútočil“ s cieľom skúšať moju reakciu na škrabanie. Potom z toho bola obrovská sranda. Ďalšie hry:

• ťahanie v dome, na matraci, v škatuli (CHOD, BEŽ)
• kreslenie postavy, šaša, dom so zvieratkami, hľadanie cesty alebo chodenie po nakreslenej ceste na tabuli autíčkom-preteky (MAĽUJ)
• otláčanie rúk a nôh na tabuľu (TLAČ)
• hra divadla s maňuškami zvieratiek, prípadne keď som do niečoho chcela Robinka motivovať, tak maňuškami,
• práca s lepiacou páskou (skvele spolupracoval), lepenie vystrihnutých zvieratiek na čistý papier, lepenie knihy alebo zalepenie vystrihnutých zvieratiek, aby mu dlhšie vydržali,
• skladanie papiera,
• vyrábanie zvieratiek z plastelíny alebo ich otláčanie, aj kopýtok, tváre, pneumatiky či ceruzky,
• nafukovanie balóna či lopty, hra s loptou na bubon, dribľovanie.

Perfektné tiež bolo, že pomaly začal fungovať aj s viacerými ľuďmi naraz a vedel sa na nich sústrediť asi tak 15 minút, potom sa uzatvoril do seba alebo od nich odišiel. Bolo to teda hlavne vonku, keď prišli ostatné deti, ktoré sa s nadšením chceli s nami hrať. Napr. pri hojdaní a točení. Dokázal sa trpezlivo striedať ešte s dvoma deťmi s tým, že sme ich hojdali (točili) my a potom oni nás. Takto to bolo asi 5 výmen. Proste SKVELÝ CHLAPÍK!!!

Na to najdôležitejšie som však skoro zabudla. Keďže v tento čas Robinko podstupoval aj veľkú zmenu – odplienkovávanie, naša hra sa nezaobišla bez častých prestávok – teda rušenia hier kvôli cikaniu do nočníka. Robinko, ako sa predpokladalo, bol z toho zo začiatku dosť nervózny a celkom ťažko sa nám na to zvykalo. Ale ako plynul čas, boli sme v tom zabehnutejší a keď už bol čas na cikanie, iba sme sa z hrou presunuli k nočníku a pokračovalo sa ďalej.

Čo sa týka samotného cikania do nočníka – bolo to dosť komplikované, hoci tam bola vždy motivácia, vysvetlenie a keď sa dalo, aj trpezlivosť (teda poväčšine:). Robinkovi sa slipky tak páčili, až ich musel poväčšine pokrstiť.

No musím spomenúť (aby sa na mňa Robinko nenahneval, keď si to raz bude čítať ;) - aj sám si sadal na nočník (búrlivé ovácie) a dokonca aj splnil nočníkovú úlohu a naplnil ho až, až.... no, až sme si nosy držali :))))

No už sa mi toho zdá aj dosť, tak ja sa lúčim, ale nemyslite si, toto nie je ani zďaleka všetko, čo sme spolu prežili (tie pusinky a krásne okamihy si nechám pre seba ;))). Boli to úplne senzačné prázdniny a ja takto ďakujem všetkým za krásne chvíle, ale najmä Robinkovi. Veľa som sa od neho naučila, hlavne trpezlivosti.