Toto hodnotenie je špecifické – jednak obsahuje obdobie až troch mesiacov, a jednak toto obdobie bolo iné, než predošlé obdobia. Celé leto sme mali skvelú pomoc – Annu, ktorá bola denne v herni. Hlavne vďake nej Son-Rise bežal čiastočne aj v lete.

Začiatok leta bol príjemný, pretože Robinko sa po asi mesiaci dostal z prechodného obdobia, ktoré je typické pre liečbu u dr. Šmardu. Jeho hyperaktívnosť, nekľudnosť a celkovo správanie, ktoré nás nechávalo na konci dňa úplne vyčerpanými, teda na začiatku leta skončilo – a vrátil sa stav, ktorý bol dlhodobý – Robinko mierne a iba občas interaktívny, inak sme mali problémy dostať sa k nemu. Reč, ktorá bola pred rokom na veľkom vzostupe, bola úplne minimálna. Očný kontakt v najlepších chvíľach tak na 50%. Takto Robinko fungoval počas celého leta. Anna, ktorá bola v herni naozaj výborná, referovala rôzne skvelé veci, ktoré Robinko robil, ale celkové napredovanie nebolo veľmi znať.

Až na konci leta – na prelome augusta a septembra – nastal veľmi zaujímavý zlom, ktorý trvá dodnes. Tentokrát ide o zmenu, ktorú nevnímame ako dôsledok našej terapie, ale skôr ako dôsledok liečenia u doktora Šmardu. Robina začali zaujímať knižky - nie však „autistickým“ spôsobom, že by sa do nich uzavrel. Naopak, k pozeraniu knižiek vyžaduje nás. Ukazuje našim prstom na obrázky, pozerá na nás a očakáva, že budeme pomenovávať zvieratká, ľudí a občas predmety, na ktoré ukazuje. Najviac ho bavia knižky o zvieratkách a rodinné albumy. Očný kontakt je pri tejto činnosti úplne výborný, taký, aký sme nezaznamenali už dávno.

Pri tejto činnosti, ale tak trochu aj mimo nej, Robinko pôsobí dojmom, že nás lepšie vníma, že nielen počuje, ale aj prijíma a spracúva, čo počuje. Občas to vyzerá tak, že priam potrebuje nasávať informácie, ktoré možno tak dlho blokoval. Uvidíme, ako budeme pokračovať, tento stav je v každom prípade veľmi sľubný.

Počas leta sme ešte spravili Veľký Odplienkovávací Deň. Tento slávnostný deň začal tak, že sme k nemu ráno 23. júla napochodovali s tortou, vysvetlili sme mu, že je už veľký chlapec a s jeho pomocou sme vyhodili všetky plienky – doslova von oknom (okoloidúci dedinčania na nás majú zrejme svoj názor). A od tohto momentu bol Robinko bez plienok.

Vyše dvoch týždňov sme vydržali úplne bez nich. Problémom však bolo, že Robinko cikal aj 5-6x za hodinu a že mu vôbec nevadí byť mokrý. Očakávali sme, že odplienkovávanie bude jednoduchší proces. Robinko cikal do nočníka celkom dosť, ale bolo to takmer vždy na nás, aby sme ho tam posadili. Potom sme pochopili, že tento proces bude trvať dlhšie. Teraz používa tzv. plienkové nohavičky - vyzerá a oblieka sa to ako slipy, ale má to vnútro ako plienka. Takéto "slipy" si môže sám vyzliecť, keď si spomenie, že sa môže vycikať do nočníka. Na nočník chodí celkom pravidelne (stále zatiaľ iba na náš popud), jasný pokrok je však v jeho schopnosti používať zvierače. Ciká už oveľa menej často (v priemere cca. raz za hodinu) a veľmi často keď ho posadíme na nočník, vyciká sa hneď. Niekedy si na požiadanie sám sadne na nočník.

Náš celkový dojem z Robina je, že sa mení. Viac vníma, viac prijíma, niekedy poslúchne, čo mu povieme (čo nikdy nerobil). Vnímame to, ako keby sa mu prečisťovalo myslenie. Veríme, že to je dôsledok Šmardovej terapie, že to bude pokračovať, a hlavne že to je výborný čas na rozbehnutie ďalšieho intenzívneho Son-Rise obdobia.

Konkrétne veci, ktoré sme zaregistrovali v posledných týždňoch:

• Robin viac reaguje napr. na "pa-pa". Často veľmi ochotne a s radosťou máva, rozumie významu. Dokonca zareagoval na "rozlúč sa" - zamával a povedal "pa-pa".
• Pri pozeraní knižky mi ukázal prstom na obrázok, kde bol Robin a pri ňom na zemi malý kôň. Myslel som, že ukazuje na Robina, tak som povedal „Robin“. On ma opravil – „ôň“ (kôň). Hneď na to znova to isté s druhým zvieratkom.
• Pri pozeraní knižiek začína aj sám pomenovávať zvieratká a ľudí. Nie je to veľmi zrozumiteľné, ale je to také normálne, ako keď malé dieťa začína žvatlať.
• Megi učila Robinka pri stole tak, že rozložila kartičky s obrázkami a hovorila, čo jej má Robin podať. Nijako nedala posunkami najavo, o ktorý obrázok ide. Robin neuveriteľne presne podával obrázky – mýlil sa veľmi málo, išlo pritom o obrázky, ktoré bežne nepozerávame a nepomenovávame, boli pre neho nové, iba raz pomenované (napr. "peniaze", "jahoda", "drak"...). Čo je na tomto vzácne je nielen ďalší dôkaz, že počuje a že je schopný rozumieť, ale aj to, že Robin má vytvorený celkom bohatý pojmový slovník v hlave a že začína byť ochotný spolupracovať.
• Pri hre, keď som ho odrážal na aute, vždy, keď prišiel, sme si povedali „ahoj“ – aj Robinko mne.
• Robin s pomocou skladá puzzle o 50 kusoch! Neverili sme, že by pri tom vôbec dokázal obsedieť (50 kusov je strašne veľa), ale dostal ho od našej kamarátky, tak Megi že to skúsi. Neuveriteľne sa chytal, sústredil sa, snažil sa. Bez problémov zloží sám puzzle o 15 kusoch.
• Pri niekoľkých príležitostiach dokáže Robin teraz úplne žalostne plakať. Sú to napríklad situácie, keď by sa predtým skôr hneval, alebo keď sa Megi naštvala a nakričala na neho. Jeho plač bola taká prirodzená, normálna reakcia, akú sme u neho veľmi nepoznali.

Celkovo máme teraz veľmi dobrý dojem a veríme, že jeho otváranie sa svetu bude pokračovať. Držte nám palce - a pošlite nám nejakých ďalších dobrovoľníkov, viacerí nám odišli do zahraničia :-).