Na začiatku tohto obdobia nás po dlhšom čase opäť navštívila Linda. Po tom, ako bola s Robinkom v herni, sme boli veľmi zvedaví, čo povie - mali sme dojem, že tentokrát nebude vidieť veľké pokroky. Linda však konštatovala, že:

• napriek tomu, že Robin bol pri nej nezvykle málo interaktívny (odignoroval ju takmer úplne), hovorí, že je to niečo iné, než pozorovala v minulosti: Robin všetko eviduje, stále ju pozoruje, nepotrebuje sa stiahnuť do seba, je to skôr jeho voľba,
• izmy fakticky nepozoruje, skôr „repetitívne hry“ - to, čo sa nazýva izmy, sú vzorce správania, keď sa autista úplne uzavrie a to už Robinko nemá,
• Linde sa zdá, že Robin má nejaké fyzické problémy, ktoré mu bránia vo väčšej interakcii,
• Robin je citlivejší (zdá sa, že fyzicky aj psychicky) – rozhodia ho veci, ktoré ho nezvykli - to znamená, že je otvorenejší, pretože viac dáva najavo svoje pocity,
• Robin veľmi veľa žužle, dokonca viac, než predtým. Linda si myslí, že práve žužlanie stojí v ceste väčšej interakcii,
• Linda podobne ako viacerí dobrovoľníci vidí, ako si Robin občas rozpráva ako keby vo vetách, ktorým ale rozumie len on sám,
• Robin je otvorený na to, aby sme išli ďalej.

Linda nám doporučila viacero vecí ohľadom spôsobu učenia čistoty slov, učenia chodenia na nočník, do čoho sa chceme pustiť, keď bude dosť teplo, ale najmä ohľadom našeho vlastného vnímania Robina. Aj keď na to vždy nevyzerá, je veľmi otvorený novým veciam, všetko vníma a našou úlohou je úprimne veriť, že Robinko má na oveľa viac, než sa nám môže zdať. Keď bude od všetkých cítiť, že mu dôverujeme, môže ho to veľmi motivovať.

Čo je však u nás úplne nové: ku koncu obdobia sme sa pustili do úplne nového dobrodružstva, ktoré nás bude teraz sprevádzať paralelne s našou cestou menou Son-Rise.

O čo ide: viacerí rodičia autistických detí už navštívili špeciálneho súkromného doktora v Čechách, ktorý na základe veľmi dôsledných biochemických, alergických, virologických a ďalších testov vedie pre tieto deti individuálnu kúru. Ide nesmierne do hĺbky a na základe jeho liečby dosahujú (aj) autisti veľké pokroky. Zatiaľ si s hodnotením počkáme podľa toho, čo budeme na Robinkovi vidieť, ale sme veľmi radi, že ideme aj touto cestou. Autisti majú telo po biochemickej a metabolickej stránke veľmi rozhádzané a dôkladná liečba a diéta šitá presne na mieru s cieľom dať telíčko po metabolickej a biochemickej stránke do stavu, v akom by malo byť, im môže veľmi pomôcť. Zvlášť v spojení s našou intenzívnou terapiou, ktorú vidíme ako veľmi dôležitú práve v čase, keď (alebo ak) sa podarí aj inou cestou rúcať bariéry, ktoré v našich deťoch sú.

Doktor Šmarda vedie súkromnú kliniku a za vyšetrenia aj lieky sa dosť platí, takže nás čaká ďalšia fáza zarábania peňazí. Čoskoro sa ohlásime - Megi dokáže robiť veľmi pekné vecičky, môžete sa tešiť :-) - tentokrát budú iné, než pred Son-Rise. Môžete trikrát hádať, čo to bude :-).

Z aktuálnych pokrokov tentokrát uvediem iba všeobecné pozorovania:

• Zdá sa nám, že teraz, keď je dosť uplakaný, ten plač možno znamená, že niečo chce a nevie sám poriadne čo alebo ako to vyjadriť. Zároveň v tom vidíme, že vyjadruje svoje pocity oveľa viac ako zvykol, len ešte nevie, ako lepšie ich vyjadriť.
• Občas zareaguje na slovnú výzvu - napr. na návšteve mu Megi povedala „zamávaj“ a on hneď zamával a hovoril „papa“ (nebolo mu treba ukázať).
• Aj keď je len pár dní od našej návštevy Dr. Šmardu, po aplikovaní zaujímavej (a pre nás ťažko uchopiteľnej) terapie na prístroji eLybra vidíme u Robina niekoľko zmien - sme zvedaví, či zostanú:
  • niekoľkokrát sa sám obliekol, čo nespravil už cca. rok a pol,
  • niekoľkokrát si sám sadol na nočník a vycikal sa,
  • neprestajne žvatle veľmi čisté slabiky ako keby si cvičil jazyk - tak intenzívne, ako sme to u neho ešte nevideli.

A nakoniec nejaké zaujímavé udalosti a postrehy:

• Mo: Takmer dokonale sme sa hádali: chcel zvieratko, ako vždy kravu, ktorej hovorí "laga". Ja som mu dávala prasa a vyzývala som ho k tomu, aby povedal "ava". Bola to krásna hádka: „Ty chceš kravu, že.“ – „Laga!“. „Skús krava – krava – krava“. On na to „Laga – laga – laga!“. Každý sme si hovorili svoje a rehotali sme sa na tom asi 15 minút.
• Anna: Zaujímavý bol jeho výraz, keď mi omylom strihol do prsta. Skúmavo sa na mňa pozeral, ako budem reagovať. Tlačil stále viacej a pozoroval. Keď som mu povedala, že ma to bolí, prestal.
• Hanka: Zaujímavý moment bol, keď sme si vymenili role. Ja som sa zvalila do vankúšov s napchatou kačičkou v puse a vykrikovala som na Robina „bež“. On chodil po miestnosti, smial sa a veľmi dobre chápal túto zámenu.