Toto obdobie bolo svojou povahou jedinečné, a to nie v tom najlepšom zmysle. Presnejšie povedané - bolo to obdobie veľmi ťažké. Na začiatku decembra Robinko ochorel. Zvládli sme to bez antibiotík, ale bol zachrchlaný veľmi dlho. Robilo mu to problémy a nesústredil sa na hry a interakciu. Pravdepodobne však jeho odtiahnutie nebolo spôsobené iba chorobou. Zároveň sme mali cez Vianoce minimum dobrovoľníkov (až na Čima - sláva Čimovi) a my sami sme si dali ako prioritu oddych. Zdá sa, že Robinko tiež :-).

Čo je pre Robinka teraz typické:

• Nebavia ho naše hry, dá veľkú námahu zaujať ho. Nie že by sa to nedalo, avšak zaujať ho tak, aby bol motivovaný rozprávať, je veľmi ťažké. Celkovo máme jeden základný dojem: Robinko sa nudí. Očakáva, že ho budeme zabávať, ale to, o čo sa snažíme, nezaberá. Ak sa podarí zaujať ho niečím novým, jeho záujem po chvíli upadne.
• Zároveň zostáva očný kontakt – Robinko sa na nás pozerá, aj keď o niečo menej, než bolo typické. Nedá sa však porovnávať s počiatočným stavom, očný kontakt skrátka zostáva. Tiež Robinko chce kontakt s ľuďmi – ťahá si nás do herne so zjavným zámerom hrať sa tam, aj keď si často následne ľahne a nevie čo ďalej, alebo v rýchlom slede prebehne niekoľko známych činností a potom si ľahne.
• Prakticky prestal rozprávať. Aj keď niečo chce a povzbudzujeme ho k reči, naše požiadavky sú veľmi demotivujúce a radšej prestane dotyčnú vec chcieť. Vidno pritom, že rozumie, čo od neho chceme, len sa mu nechce rozprávať. Jeho slová sa vrátili na úroveň nezrozumiteľných slabík, často sa mu ani do nich nechce. O učení čistoty reči, čo bola naša najväčšia priorita, nemôže byť ani reči.

Je zjavné, že za čas, čo robíme Son-Rise, Robinko prekonal jednu obrovskú bariéru – potrebu byť s ľuďmi. Ďalšie bariéry však na neho čakajú a je na nás, aby sme našli cestu, ako ho povzbudiť k tomu, aby sa snažil prekonať ich. Aj keď má dnes zjavne rád ľudí, chce byť s nimi a chce, aby ho zabávali, sám nevie, ako. My sa snažíme nasledovať ho, ale on chce asi viacej a nevie, ako na to.

Rozhodli sme sa, že sa mu pokúsime podať nové podnety a zaujať ho nimi. Zameranie na čistú reč zostane, ale skúsime mu popri ňom ponúknuť alternatívne spôsoby komunikácie – zavedieme grafiku (kartičky, na ktorých si bude môcť vybrať, čo chce robiť), skúsime vyrobiť zoznam hier, ktoré by ho mohli zaujať. Pred Son-Rise boli jeho veľkou motiváciou hry s kartičkami, skúsime na nich tiež budovať.

Čo si pri nových prvkoch zachováme: nadšenie, energiu, entuziazmus, základný prístup Son-Rise v neposudzovaní (je to v poriadku, že je taký, aký je - robí čo môže), chválenie každého pokusu a aj drobného pokroku, vo všetkých hrách snahu o očný kontakt, ktorý je kľúčový.

Skúsime tiež začať učiť Robinka niektoré zručnosti, veríme, že to bude pre neho motivujúce, bude to niečo nové – samostatné jedenie, obliekanie, umývanie sa. Podstatou bude učiť ich hrou, aby to celé bola sranda a nie drilovanie.

Paralelne zavedieme metódu globálneho čítania (kartičky s názvami predmetov po dome), pretože veríme, že Robinko má obrovskú kapacitu a je schopný vnímať veľa, prijímať rôzne podnety.

Podrobnosti Megi ešte rozvedie, podstatné však je, že ideme s novým elánom do ďalšej fázy programu. My sami (V+M) sme napriek vianočnému oddychu akosi unavení, takže našou osobnou prioritou je vrátiť sa do stavu plného energie a nadšenia.

A tešíme sa s ďalšími rodinami, ktoré budúci týždeň absolvujú Start-Up!