Son-Rise: pokroky - Hodnotenie 13
 
Späť na obsah
Hodnotenie 13 (13.10. - 11.11.2004)
 

Robin a Alenka Fungujeme v nádhernej zostave dobrodruhov: Bea, Čimo, Ľubi, Jaro, Mo, Loo, Hanka, Biba – plus tatino a mamina a Ronja.

Všeobecne: Robinko sa v herni s rôznymi ľuďmi správa rôzne. Ja som mal v prvej polovici tohto obdobia problém ho vôbec nejako zaujať a čudoval som sa, aký bol skvelý s inými. V druhom období presne naopak – nespoznával som ho, bol živý, komunikoval, kecal... ale tiež nie so všetkými.

Robinko ešte viac než predtým iniciuje telesný kontakt – tulí sa, niekedy spontánne dá pusu, objíma nás.

Robin a Cimo Behom tohto obdobia sa Robinko postupne posunul k opäť raz skvelému stavu: veľmi pekne sa pozerá (priemer odhadujeme na 75%), krásne spolupracuje (čas spolupráce odhadujeme v priemere na 80%). Veľmi veľa sa teraz v herni nasmejeme. Snažíme sa učiť ho čistotu slov (čo má prednosť pred viacslovnými vetami) - toto ide dosť pomaličky - napr. slovo bež pomaly prechádza z "bep" na "bepšššš". Niektoré slová povie občas aj čisto, inokedy mu to však nejde. Vnímame však, že Robinko je pripravený vylepšovať čistotu reči - je trpezlivejší, má lepší očný kontakt a vôľu, záujem učiť sa. Len treba zvoliť zaujímavý a vzrušujúci spôsob.

Čo je však najvýraznejšie: jeho zapojenie do hry, jeho túžba byť s ľuďmi, je skvelá. Miluje ich, ťahá si ich do herne, pozerá sa na ľudí, čaká, že ho budú zabávať.

Nové pozorovania:

  • Ľubi, ktorá sa vrátila do programu, zaznamenala rozdiel oproti stavu pred letom. My si to ani neuvedomujeme, ale oznámila nám, že vidí výrazný rozdiel. Robinko participuje v hre, opakuje po nás, má výbornú pozornosť.
  • V oveľa väčšej miere je schopný bezpečne sa pohybovať po schodoch. Keď necháme otvorené zábrany, bez problémov chodí sám! Niekoľkokrát sme ho našli v pivnici, kam zišiel bez našej asistencie (a bez vedomosti, že tam ide) – bez madla, po zaprataných a celkom nebezpečných schodoch! Napriek tomu, keď ho držíme za ruku, tacká sa a visí.
  • Asi týždeň ku koncu obdobia odmietal chodiť večer spať. Ukladali sme ho tak na štyrikrát. Vždy začal plakať a dobíjať sa z herne von. Keď za ním prídeme, naťahuje ruky, chce ísť k nám – to nerobieval. Vnímame to tak, že chce byť s nami. Megi: keď som ho večer na štvrtýkrát ukladala, chcela som, aby mi povedal "čau" a on na to povedal "mama", pritiahol si ma rukou za krk a dal mi dve pusy. Úplný brouček :-).
  • Dá sa s ním už v domácnosti takmer všetko robiť – variť, vysávať, dokonca prať, vystierať a skladať prádlo! To je pre maminu úžasné.
  • Robin sa viac, alebo skôr inak pozerá. Jedna naša kamarátka povedala po tom, čo ho dlho nevidela - „Robin je konkrétnejší“ (jeho výzor, pohľad – už nie je taký stratený).

Izmy: Mimo herne (a občas aj v herni) sa Robinkovi vrátilo nadšenie zo zapínania a zhasínania svetiel. Okrem toho zistil, že vie otvoriť skrinky v herni a vliezť do nich a veľmi ho to zaujalo. Ku koncu obdobia sme vymysleli na ne zamykanie, takže izmus okamžite prestal :-).

Zaujímavé udalosti:

  • Megi: ráno pri prezliekaní sa hráme naháňacie a štekliace hry. Robin je nahatý, dávam mu pusy na bruško, nôžky, ťapkám ho po riťke, Robin sa na mňa pri tom stále zreteľne pozerá, smeje sa, uteká predo mnou, obzerá sa a rehoce sa.
  • Megi: niekoľkokrát sa stalo, že Robin ku mne prišiel, uprene na mňa pozeral a cielene mi začal rozprávať rôzne slabiky s jasným zámerom – niečo chcel dosiahnuť – a vedel, že týmto spôsobom určite získa moju stopercentnú pozornosť a chcenie zistiť, čo chce. (Vedel, ako ma má motivovať :-).)
  • Mali sme návštevu. Vzal si do herne dvojročnú Alenku, všetkých ostatných vyhodil a chcel sa s ňou hrať. Inicioval interakciu – ukazoval jej zvieratká a vykladal jej robinkovštinou. Ona si potom ľahla a začala sa hrať s rukami. Robin si ľahol k nej a začal s ňou joinovať!
  • Megi: má zmysel pre humor – polial ma nechtiac džúsom a začal sa mi škodoradostne smiať.
  • Loo: rozprestrela som mu na koberci paplón a povedala, že ideme urobiť palacinku, nech si na ten paplón ľahne. Robi vstal z miesta kde ležal, prešiel na paplón a ľahol si.
  • Biba: lietali sme, ja som sa spýtala, či chce ešte letieť a Robi povedal "hoď". Tak som sa spýtala, či to naozaj chce a on sa zasmial, pokrútil hlavou a povedal "leť" a strašne sa pri tom smial :-).
  • Biba: pri jednej hre Robinko zrazu začal hovoriť niečo ako „čada“, „ďaďa“. Spýtala som sa ho, či chce, aby som čakala. Na to sa usmial a za chvíľu mi povedal „hoď“. Podľa mňa mi hovoril „čakaj“, lebo sa potešil, keď som mu rozumela.
  • Čimo: bez akéhokoľvek predošlého podnetu sa postavil na štyri a začal havkať.
  • Hanka: zaujímavé bolo, keď prišiel do herne za nami Maťko (autistický chlapček, 5 a pol roka). Robin z neho nespúšťal oči a párkrát sa za ním rozbehol. Smial sa. Maťko bol pre Robina zábavný (Maťo behal stále dokolečka a sem tam objal Robina.) Keď ležali vedľa seba na posteli, tlačili sa k sebe, akoby sa chceli maznať.

Veľmi špeciálne poznámky:

  • Ľubi: som s ním veľmi rada.
  • Jaro: som šťastný, že Robinko existuje.
  • Mo: Robinko je proste úžasný. Teší ho dávať pusy a rozdávať lásku.
  • Hanka: Robinko je strašne zlatý chlapček. On je malinká blšička.
  • Megi a Vladino: všetkých si vás ľúbime a sme šťastní, že ste súčasťou našeho veľkého dobrodružstva :-).