Toto Naše rady sa krásne rozrastajú. Posledné tímové stretnutie bolo opäť veľmi radostné aj počtom ľudí – je nás aj s Ronjou 9. Opäť sme zistili, že vďaka programu spoznávame skvelých a krásnych ľudí.

V herni bol v tomto období Robinko aj krásne spolupracujúci, aj úplne uzavretý. Mení svoju pozornosť niekedy aj každú chvíľu. Chvíľku sa hráme, potom odíde a chce byť sám, za chvíľu je opäť interaktívny. Stále si veľmi silne uvedomujeme, ako na Robinka funguje motivácia. Keď niečo naozaj chce, padajú z neho slová, ktoré nikdy nepovedal. Poučenie: motivovať, motivovať, motivovať.

Nové pozorovania a zaujímavé udalosti:

• Stále viac je na Robinovi vidno, že si žiada kontakt. Napriek tomu, že v herni je často aj uzavretý, ťahá do nej ľudí – všetky návštevy, nás, dobrovoľníkom nedovolí ani prezliecť sa.
• Vychádzky: Robin je zas po niekoľkých mesiacoch schopný chodiť von. Pred letom neobsedel ani v sedačke na bicykli, ani v kočíku, nechcel ani kráčať. Keď sme sa aj pešo niekam dostali, bolo ho treba vliecť ako metajúce sa a vreštiace vrece zemiakov. Toto posledné obdobie s ním Megi vyskúšala ísť zas na bicykel a bola to paráda. Robin obsedel krásne v sedačke, už aj veľmi pekne chodí v teréne, zbehne aj slabý svah. Boli pozerať aj ovečky. Strašne dôležitá je pre Robina motivácia: keď ich uvidel, spontánne povedal „ovca“ („oďa“) a chcel ísť k nim. Spontánne ich hladkal, aj keď ešte pred pol rokom neznášal zvieraciu srsť a zvieratá ignoroval. Keď povedala, nech im povie papa, hneď to povedal. Toto obdobie skoro denne chodili na krásne baboletné vychádzky a užili si to.
• Zaviedli sme dve číselné hodnotenia: miera očného kontaktu a miera interakcie (pozornosti). V tomto období sa pohyboval očný kontakt od 40% po 65%, interakcia od 40% po 85%.
• Vrátil sa sem-tam k starým izmom (napr. koberec, pľutie). K jednému izmu sa mimo herne vrátil výrazne: zhasína a zažína svetlá.
• Boli sme prvýkrát od začiatku programu na návšteve – získali sme dojem, že je lepšie nevynechávať ho úplne z rodinného života. Ako sa správal: najväčší rozdiel oproti minulosti bol, že vnímal cudzie prostredie, zjavne bol z toho zmätený a bolo mu to nepríjemné. Zatiaľ čo predtým bol spokojný hocikde (všade si našiel miesto, kde bol sám a uzavretý v sebe, okolie si veľmi nevšímal – napríklad chodil po chodbe hore a dole). Teraz chcel ísť z bytu preč. Po dosť dlhej vychádzke sme ho presvedčili, aby bol dnu. Potom chcel byť pri nás! Držal sa pri nás, tulil sa, líhal si na Megi. Záver: treba pokračovať, ale aj toto je posun k lepšiemu.
• Príležitostne krásne spolupracuje: napríklad s Beou strihali, Robin jej už chcel zobrať papiere. Povedala, nech ešte počká, aby vystrihla aj nohu. Čakal, pomáhal otáčať papier v smere strihania. Pri varení si vypýtala varechu („daj, požičaj mi varechu“) – podal ju. Zotieral tabuľu rukou, podala mu handru a povedala, že s tým mu to pôjde ľahšie. Zobral handru a zotrel tabuľu.

Niektorí dobrovoľníci zaviedli avizovaný nový spôsob hry – keď si dobrodruh prinesie do herne imaginárnu hru. Robinko na to reaguje väčšinou veľmi dobre. Je zaujatý, hra ho baví, aj keď často treba upravovať pôvodný zámer podľa Robinovho aktuálneho zaujatia. Dá sa však väčšinou počas celej sešny vydržať u jednej témy. Robinko tiež dokáže pozerať hranú rozprávku s postavičkami alebo tak, že dobrodruh hrá sám všetky zúčastnené postavy. Vydrží cca. 10 minút. Príklady divadielka: Červená čiapočka, O troch somároch (miesto prasiatok - lebo máme troch somárov :-)).