Ku koncu tohto obdobia sa k programu pripojila nová dôležitá dobrovoľníčka - Ronja. Veľmi sa tešíme z toho, že chce tráviť čas so svojim bračekom a pomáhať mu dostať sa von z autistického sveta - a bez ohľadu na to, ako jej to v herni pôjde, to bude dôležitá časť nášho programu. Tak trochu tušíme, že jej odhodlanie je do istej miery o tom, že chce byť prítomná na tímových stretnutiach, a tak vzhľadom na to, že po svojom prvom bola sklamaná, že to je nudné, sme zvedaví, ako dlho v programe vydrží a držíme jej palce :-).

Toto obdobie možno bez nadsázky hodnotiť ako úžasné. Po jeho skončení sme zaznamenali tieto hlavné pozorovania:

• Robin sa rozrozprával asi viac než kedykoľvek predtým. Pravdepodobne ešte viac, než v čase pred oddychom. Pritom väčšina slovíčok je dnes v komunikácii. Vo všeobecnosti je veľmi interaktívny a veľmi rozkecaný.
• Veľmi málo izmuje. Dalo by sa povedať, že izmy vymenil za rituály – ritualizuje si hry, a to veľmi často. V týchto rituáloch sme veľmi často zahrnutí aj my, dokonca niekedy je v nich vyslovene aj interakcia. Ritualizuje všetko.
• Krátkodobo sa vrátil k starým izmom, dokonca aj k papučiam, už to však je iba vo forme hry. Ako keby si pripomenul - aha, toto som robil, to bolo fajn. Ale už ho to nedokáže zaujať natoľko, aby sa v tom stratil.
• Hryzátka sú na ústupe. Iba niekedy potrebuje žužlať, väčšinou ide už len o rituál – kusnem, zahodím.
• Niekedy vidno veľmi silnú snahu artikulovať, ale aj pri silnej snahe mu to väčšinou nejde lepšie, než inokedy. Pravdepodobne je pre neho rozprávanie dosť ťažká vec. Sedí nám to do našej teórie, že asi pred časom naozaj nepočul - vecí, ktoré si musel vypočuť nad nemocničnou postieľkou, bolo veľa a nedivíme sa, ak sa mu podarilo sluch "vypnúť". A nakoľko malé dieťa cca. rok a pol najprv počúva, než začne hovoriť, asi má Robinko zameškané a preto je pre neho obtiažne čisto rozprávať.
• Iba veľmi výnimočne je agresívny. Agresivita prakticky vymizla, iba niekedy sa zlostí a rýchlo to vždy zvládneme.
• Je nerád mimo herne, často sa pýta do herne, aj keď tam bude potom len sám. V herni je skvelý a komunikatívny a mimo herne často oveľa autistickejší, dokonca niekedy autistickejší, než bol pár mesiacov dozadu.

V hrách sa častejšie objavujú imaginatívne prvky - napríklad ukladal vedľa seba paličky do radu a pomenovával ich zvieratkami (celý rad začínal jedným zvieratkom). Alebo sme sa hrali na auto - Robinko bol auto a jazdil tak, že som ho tlačil po miestnosti; hra sa mu páčila, chechtal sa, spontánne si ju pýtal slovom "auto", dokonca sme chvíľu v "aute" vozili zvieratká.

Všeobecne sa v hrách nielen rozkecáva, ale je aj interaktívnejší. Veľa sa teraz nasmejeme, je vidno, že veľa chápe a že veríme, že počuje úplne všetko.

Jeho slovná zásoba sa opäť výrazne rozšírila. To však, ako viete, neznamená, že slovíčka používa spontánne. Stále platí, že musíme tvrdo pracovať na jeho motivácii a poskakovať a robiť zo seba bláznov (čo samozrejme stojí za to). Vtedy je aj Robinko väčšinou interaktívny a rozpráva. Každopádne však hovorí viac slov ako kedykoľvek predtým, pričom teraz to už nie sú najmä pomenovávania predmetov, ale sú použité v komunikácii. Nové slovíčka v posledných dvoch týždňoch sú: tlač, otvor, vlak, had, medveď, stlač, lež, ťahaj, poď, stoj, daj, skoč, toč, preč, hojdaj, nie.

Čo pretrváva, je jeho počutie slabých zvukov. Pravidelne sa otočí alebo zamyslí, keď počuje zvuk mimo herne - auto, niekto ide po schodoch, otvoria sa vchodové dvere.

Niekoľkokrát sme zaznamenali neuveriteľné porozumenie reči a komunikáciu:

• Ráno plakal v kuchyni. Vysvetlil som mu, ako aj inokedy, že by som mu rád pomohol, ale neviem, čo chce. Po druhom vysvetlení sa na mňa pozrel a povedal "laga" (to je prasa). Tak som ho vzal za ruku a išli sme hore po prasa. Potom už neplakal.
• Nechcel piť a Megi hovorí "nechceš?" a odnášala pitie preč. Robin zrazu povedal "e-e" a pokrútil hlavou. Megi a Kika ho pochválili (boli tam zrovna obe) a Robinovi sa to páčilo a zopakoval to ešte raz.
• Urobili si s Beou z fľaše hračku. Bei sa podarilo odtrhnúť jeden prúžok. Robina to nahnevalo. Začal skákať a kričať. Bea sa mu ospravedlnila, že to nechcela a on sa ukľudnil.
• Hrali sa s Beou s magnetkami a on si ich strčil do úst. Poprosila ho, aby ich vypľul a vysvetlila, že je nebezpečné si ich dávať do úst. On ich vypľul a už to nezopakoval.

Zo zaujímavých udalostí je táto asi najpodstatnejšia: Robin mal kŕče v bruchu. Doteraz vždy iba vrešťal, kopal a hádzal sa. Nevedel dať inak najavo, že mu nie je dobre. Teraz, keď mal kŕč, plakal a v pauzách na Megi pozeral spôsobom "mama, pomôž mi". A keď ten kŕč prichádzal, pozeral na ňu, chytal sa za bruško, potľapkával si po ňom a hovoril "la, la". Zjavne jej chcel zdeliť, že ho to bolí. Možno to "la" znamenalo "tlač", že ho to tlačí.

Po čase sa zaujal maľovaním a maľoval viac a pokročilejšie, než predtým. Zvieratká obkresľoval suverénne sám, komentoval, koho dokresľuje, dokresľoval nohy a jazyk. Keď som na to vyplazil jazyk, uškŕňal sa. A za zvukov "haf-haf" dokreslil dve čiarky smerujúce z úst nakresleného psa! Plne veríme tomu, že keď bude napredovať v komunikácii, všetky zručnosti prídu aj samy. Terapie, ktoré učia autistov zručnosti a nie komunikáciu, sú podľa našich pozorovaní vo svojej podstate mimo.

Keď som bol s Ronjou bol na čundri a Megi s Robinom si užívali na záhrade, Robin sa tam hrával s Barím, behal za ním, dával mu do papule listy a lupene z ruží, čerešne. Barí to trpezlivo všetko znášal a tiež ho nasledoval a behal za ním. Raz si Robin priniesol z herne prasa a kozu na záhradu, prišiel k Barímu, strčil mu pod nos prasa a hovorí "laga". Pozerali sa pritom na seba. Potom to isté s kozou – "oďa".

Toto obdobie bolo veľmi pekné a radostné, Robinko zaznamenáva pokroky. Priznám sa, že ich je najlepšie vidno až keď z nich urobíme takýto sumár :-), ale to je asi normálne. Tešíme sa z neho a vzdávam týmto hold Robinkovi, Megi aj našim dobrodruhom.