V tomto období bol Robinko trochu chorý, takže SonRisovanie bolo o niečo
miernejšie. Pretrvávalo obdobie oddychu, ako toto obdobie nazývajú v
Son-Rise, ktoré si z času na čas vyberajú všetky deti vo svojom Son-Rise
programe. Komunikácia, rozprávanie - to sú veci, ktoré sú pre ne ťažké, a tak
nečudo, že potrebujú niekedy oddych. Ten Robinkov sa prejavoval tak, že aj keď
očný kontakt zostával výborný, rozprával pomerne málo - najviac polihoval a
pozeral na nás, ako blbneme :-).
Čo je nové, je jeho tvrdohlavosť. Niekedy, keď chce robiť niečo, čo mu nemôžeme
dovoliť a berieme ho od toho preč, začne zúriť. Niekedy bije druhého rukami,
vzpiera sa, vrčí a niekedy sa rozplače. Vnímame to ako pokrok - voľakedy si
nezvykol stáť za svojim, keď sme mu niečo nedovolili, väčšinou nijako
neprotestoval, zobral to ako fakt. To, že chce a že to vie prejaviť, je
výborné. Budeme ho samozrejme viesť k tomu, že prejavenie jeho vôle je skvelé,
ale účinnejšie je neagresívne.
Aj keď rozprával pomerne málo, z niekoľkých príhod je úplne jasné, že rozumie významu reči:
- Robin ležal a iba sa pozeral, ja som sa ho snažil vyprovokovať k slovíčku "bež". Nijako nereagoval. V jednom momente sa mi podarilo vymyslieť obmenu hry, ktorá ho zaujala (zvieratká začali bežať z mojej hlavy na zem) – okamžite hovoril „eb“ aj „be“ aj bez vyzvania. Rozumie, len mu väčšinou chýba dostatočná motivácia.
- V obývačke si všimol keramickú labuť na polici. Videl v nej konskú hlavu, tak začal hovoriť „oň-oň“. Keď sme zistili, čo chce, Megi povedala „to nie je kôň, ale labuť“ – nič viac nepovedala. Robin okamžite povedal „abu“. Potvora – rozumel celej vete aj vedel, že keď označí predmet, dostane ho - keď mal motiváciu, okamžite povedal, čo chce. Keď sa v herni snažíme povzbudiť ho, aby pomenoval, čo chce, zďaleka nie sme takí úspešní. Ale zjavne tomu veľmi dobre rozumie. Potrebuje len väčšiu motiváciu, viacej chcieť.
Ďalšie
zaujímavé udalosti:
- Verbalizuje v sne. Keď sme ho večer spoteného prezliekali, v spánku povedal „ďaďo“ (šašo). Položili sme šaša k nemu na vankúš. Ráno sme počuli, ako spokojne výska a smeje sa – tešil sa zo šaša :-).
- Megi: maľoval kriedou po zvieratkách. Asi 5x som mu povedala, nech to nerobí. Na šiestykrát som mu povedala, že mu budem musieť zobrať tú kriedu a na siedmy, že mu ju naozaj budem musieť zobrať, ale že môže kresliť tie zvieratká na tabuľu. Na to sa on otočil (bol chrbtom k tabuli), odišiel k tabuli a nakreslil svojho prvého koňa. Začal na temeni koňa obkresľovať a potom ho dokreslil na dvakrát rukou, pričom dôkladne koňa pri tom študoval (tento kôň nemá uši ani chvost). Potom mu dokreslil dve obrovské uši a obrovitánsky chvost, strašne sa pri tom smial.
- Vlaďa: keď sa „rozprávam so zvieratkami“ o tom, aký je Robinko dnes úžasný a ako dnes pekne rozpráva, tak Robinkovi sa rozhostí taký široký spokojný úsmev na tvári a vyzerá, že sa od samého šťastia rozplynie.