Na začiatku obdobia, 24.-25.4., nás druhýkrát navštívila Linda. Od minulej návštevy pozoruje tieto zmeny u Robina:

• je kľudnejší,
• dlhšie vydrží u jednej veci,
• maľuje,
• začal sa hrať imaginárnu hru,
• hrá sa sám,
• už neodmieta chlpaté plyšové hračky,
• začal hovoriť mnoho slov,
• my všetci máme istotu, že počuje a rozumie.

Linda zaviedla niektoré zmeny v smerovaní programu:

• Učiť menší počet slov. Účelom je učiť zmysel komunikácie a nie iba pomenovávanie predmetov. Uvedomili sme si, že aj keď sa Robin začína krásne "rozkecávať", väčšina slov, ktoré používa, je pomenovávanie predmetov a nie komunikácia, o ktorú nám najmä ide.
• Budovať - učiť môžeme iba keď máme zrakový kontakt. Je to kľúčový moment, ktorým nám Robin dáva najavo, že nás sleduje. Je to aj vtedy, keď sa nám zdá, že Robin je málo interaktívny (leží a nič nerobí), ale na nás pozerá - je to dostatočný záujem (očný kontakt) a na ňom sa dá budovať. Robin sa už vie hrať hry, ktoré sa nikdy nehral - maľuje, hrá sa so zvieratkami a podobne. Ale kým sa hrá sám, zostáva uzavretý.
• Hryzátko: táto vec Robina dokáže veľmi zaujať, takže sa oveľa menej zaujíma o nás. Linda nám vysvetlila, že to nevadí, že mu ho máme aj tak dávať, lebo skúsenosti sú také, že všetky deti, ktoré sa učia rozprávať, majú potrebu okusovať - či sú štvorročné alebo dvadsaťročné. Čím skôr cez to prejde, tým lepšie. Takže aj keď ho hryzátko ako keby vracia späť do jeho sveta, dávame mu ho.
• My sme v poslednom období zaviedli veľmi aktívne sešny s Robinom - plné výskania, skákania, rozprávania. Linda odporúča dať väčší priestor Robinovi, menej komentovať činnosti, hlavne keď práve nemáme očný kontakt. Keď mu dáme priestor, sami máme väčšiu možnosť vidieť jeho prejavy.

V podstate sme sa pred prvou návštevou Lindy naučili pripájať k Robinovým činnostiam, pred druhou sme sa naučili blbnúť. Teraz ideme robiť Son-Rise :-).

Naša snaha zaviesť tieto odporúčania do praxe viedla k tomu, že Robin bol v herni oveľa menej interaktívny a takmer prestal hovoriť. Aj napriek našej snahe sa nám nedarilo vyburcovať ho. Typickým obrázkom bol ležiaci Robin, okusujúci svoje hryzátko a poskakujúci terapeut. Na tímovom stretnutí sme sa zhodli na tom, že pravdepodobne náš vlastný zmätok spôsobil trochu odtiahnutie sa Robina - spolu s hryzátkom, ktoré je pre neho dosť samostimulujúce.

Zaujímavé pozorovanie je tiež, že Robin sa dokáže hrať hry, ktoré sme ho pri práci v herni naučili my (a v tom čase boli interaktívne), ale hrá sa ich sám - nepotrebuje nás k tomu. Zdá sa, že sa budeme musieť silnejšie zamerať na to, aby stále viac chápal interakciu, nie učiť ho hrať sa s hračkami.

Napriek tomu hodnotíme zmeny zavedené Lindou pozitívne. Chápeme, že smer, ktorým sme sa uberali, by pravdepodobne viedol k lepšiemu rozprávaniu, ale nie komunikácii, a k mnohým slovám, ale rozprávaným tak, že by sme im rozumeli iba my. Aj keď Robinove správanie je tak trochu ako krok späť, pravdepodobne by sme o nejaký čas sami prišli na to, že tieto zmeny sú potrebné.

Ako prioritu sme si dali trochu sa vrátiť k štýlu, ktorý sme mali v herni predtým - zaujať Robina, aby sa znova smial a aby ho naša prítomnosť bavila, a pozvoľnejšie zavádzať Lindine zmeny.