Naši dobrodruhovia: Čimo, Vlaďa, Bea, Ľubi a Sasa.
K dnešnému dňu máme výborný silný tím dobrovoľníkov: spolu s nami je nás 7
(slovom sedem
)! Naši dobrovoľníci sú perfektní ľudia - potvrdilo sa nám tušenie, že do
programu sa prihlásia iba tí najlepší, ktorých princípy tejto terapie oslovia.
Pokrývajú nám každý 4-6 hodín týždenne s Robinom v herni, takže to, čo bežíme,
sa dá bez výčitiek svedomia nazvať plným programom.
Sme po necelých dvoch týždňoch od návštevy Lindy. Začali sme aplikovať jej
návrhy a tu sú niektoré výsledky či pozorovania:
-
Niekoľkokrát vedome odpovedal "áno"!
-
Dokáže byť zaujatý jednou hrou aj 45 minút.
-
Pri kreslení na otázku "kde ti mám nakresliť?" jasne ukázal opakovane prstom -
naozaj počuje a rozumie!
-
Na jednej sešne ho Bea pri hre zdravila "ahoj". Nereagoval, ale na konci sešny
keď odchádzala, jasne a spontánne jej povedal "ahoj".
-
Jedenkrát chytil Beu za ruku a povedal "poď".
-
Prvýkrát spojil dve slová! Bolo to "auto, bež!" - pri hre s autom. Boli
skomolené, ale jasne použité!
-
Niekedy si sám vyžiada fyzický kontakt - chce sa tuliť.
-
Na požiadanie niekedy povie "toč", "bež", "leť", "hoď", pomerne čisto povedal
aj "krava" a "pes".
-
Papuču označil ako "papupa". Zvieratká ako "dadaká". Kocku ako "doda". Loptu
ako "lota" alebo "lola". "Audo" (auto) je už bežne používané slovo.
-
Mamine niekoľkokrát povedal "mama" - a Megi sa išla roztopiť :-).
-
Po jednej dosť neinteraktívnej sešne, keď som Megi hovoril, ako to vyzeralo a
bol som trochu nešťastný nevediac, či je Robin iba unavený, alebo je problém
niekde vo mne, Robin vstal od obeda, prišiel ku mne, objal ma na moment a zasa
si sadol. Bolo to neuveriteľné.
-
Situácia: pozeráme s Ronjou večerníček (to je dôležitá činnosť) a Robin má
potrebu byť interaktívny. Megi mu hovorí "pozbieraj si tie ceruzky, daj si ich
na miesto, potom pôjdeme hore". Nepočíta s odozvou... ale Robin urobí presne
čo mu je povedané (ceruzky postaví kde bývajú - do kredenca) a
postaví sa ku schodom. To bol šok.
-
Robin je naďalej často uchechtaný, spokojný a interaktívny.
-
Obrázok dolu: Megi obkreslila Robina na tabuľu a potom mu dala do ruky kriedu
so slovami "teraz ty nakresli mamu", neočakávajúc nič iné než čarbanice (jeho
repertoár je zatiaľ o čmáraní a o slniečkach - to nakreslil prvé 3 týždne
dozadu, s ksichtíkom 2 týždne dozadu). Že nakreslí jej presnú podobu - to
naozaj nečakala...
Pre správny obraz: všetky tieto krásne úspechy sú konkrétne situácie.
Neočakávame od Robina v žiadnom momente, že to, čo raz urobil, musí urobiť aj
druhýkrát - takto to nefunguje. Niektoré veci urobil len raz, niektoré
viackrát, niektoré pomaly začínajú byť v jeho štandardnom repertoári. Našou
úlohou je povzbudzovať ho ku komunikácii, motivovať ho, aby sám chcel, nie
žiadať výkony. Máme pred sebou veľmi dlhú cestu - ale to, čo vidíme, nám jasne
hovorí, že tá cesta má zmysel. Tešíme sa na ňu a tešíme sa, že sme na nej už
teraz stretli takých skvelých ľudí.
Na ďalšie dva týždne máme ako priority naďalej povzbudzovať hovorenie slov - čo
najviac a aj so snahou o ich čistotu; plus to, aby tam boli Robin aj dobrodruh
spokojní. Čím viac blbnutia a interakcie, tým lepšie.
|