Son-Rise: pokroky - Hodnotenie 3
 
Späť na obsah
Hodnotenie 3 (2.3. - 18.3.2004)
 

Naši dobrodruhovia: Čimo, Vlaďa, Bea, Ľubi a Sasa.
K dnešnému dňu máme výborný silný tím dobrovoľníkov: spolu s nami je nás 7 (slovom sedem )! Naši dobrovoľníci sú perfektní ľudia - potvrdilo sa nám tušenie, že do programu sa prihlásia iba tí najlepší, ktorých princípy tejto terapie oslovia. Pokrývajú nám každý 4-6 hodín týždenne s Robinom v herni, takže to, čo bežíme, sa dá bez výčitiek svedomia nazvať plným programom.

Sme po necelých dvoch týždňoch od návštevy Lindy. Začali sme aplikovať jej návrhy a tu sú niektoré výsledky či pozorovania: 

  • Niekoľkokrát vedome odpovedal "áno"!
  • Dokáže byť zaujatý jednou hrou aj 45 minút.
  • Pri kreslení na otázku "kde ti mám nakresliť?" jasne ukázal opakovane prstom - naozaj počuje a rozumie!
  • Na jednej sešne ho Bea pri hre zdravila "ahoj". Nereagoval, ale na konci sešny keď odchádzala, jasne a spontánne jej povedal "ahoj".
  • Jedenkrát chytil Beu za ruku a povedal "poď".
  • Prvýkrát spojil dve slová! Bolo to "auto, bež!" - pri hre s autom. Boli skomolené, ale jasne použité!
  • Niekedy si sám vyžiada fyzický kontakt - chce sa tuliť.
  • Na požiadanie niekedy povie "toč", "bež", "leť", "hoď", pomerne čisto povedal aj "krava" a "pes".
  • Papuču označil ako "papupa". Zvieratká ako "dadaká". Kocku ako "doda". Loptu ako "lota" alebo "lola". "Audo" (auto) je už bežne používané slovo.
  • Mamine niekoľkokrát povedal "mama" - a Megi sa išla roztopiť :-).
  • Po jednej dosť neinteraktívnej sešne, keď som Megi hovoril, ako to vyzeralo a bol som trochu nešťastný nevediac, či je Robin iba unavený, alebo je problém niekde vo mne, Robin vstal od obeda, prišiel ku mne, objal ma na moment a zasa si sadol. Bolo to neuveriteľné.
  • Situácia: pozeráme s Ronjou večerníček (to je dôležitá činnosť) a Robin má potrebu byť interaktívny. Megi mu hovorí "pozbieraj si tie ceruzky, daj si ich na miesto, potom pôjdeme hore". Nepočíta s odozvou... ale Robin urobí presne čo mu je povedané (ceruzky postaví kde bývajú - do kredenca) a postaví sa ku schodom. To bol šok.
  • Robin je naďalej často uchechtaný, spokojný a interaktívny.
  • Obrázok dolu: Megi obkreslila Robina na tabuľu a potom mu dala do ruky kriedu so slovami "teraz ty nakresli mamu", neočakávajúc nič iné než čarbanice (jeho repertoár je zatiaľ o čmáraní a o slniečkach - to nakreslil prvé 3 týždne dozadu, s ksichtíkom 2 týždne dozadu). Že nakreslí jej presnú podobu - to naozaj nečakala...

Takto nakreslil Robin na požiadanie mamu. Podoba je neuveritelná. Pre správny obraz: všetky tieto krásne úspechy sú konkrétne situácie. Neočakávame od Robina v žiadnom momente, že to, čo raz urobil, musí urobiť aj druhýkrát - takto to nefunguje. Niektoré veci urobil len raz, niektoré viackrát, niektoré pomaly začínajú byť v jeho štandardnom repertoári. Našou úlohou je povzbudzovať ho ku komunikácii, motivovať ho, aby sám chcel, nie žiadať výkony. Máme pred sebou veľmi dlhú cestu - ale to, čo vidíme, nám jasne hovorí, že tá cesta má zmysel. Tešíme sa na ňu a tešíme sa, že sme na nej už teraz stretli takých skvelých ľudí.

Na ďalšie dva týždne máme ako priority naďalej povzbudzovať hovorenie slov - čo najviac a aj so snahou o ich čistotu; plus to, aby tam boli Robin aj dobrodruh spokojní. Čím viac blbnutia a interakcie, tým lepšie.