Dve úžasné veci, ktoré sa udiali odkedy sme začali robiť Son-Rise (26.1. až 1.3.):

• Robin sa na nás strašne veľa pozerá, čo pred kurzom bola len slávnosť. Jedna z vecí, ktorú som sa na kurze pýtala, bola „keď už budem robiť s Robinom v herni 3E, čo mám robiť, keď sa na mňa pozrie?“ Tá predstava bola pre mňa taká zarážajúca, že som si nevedela predstaviť, že by som mala v niečom pokračovať a nestáť tam iba s otvorenými ústami. Má úžasný zrakový kontakt v porovnaní s tým, aký bol pred pár týždňami. Nikdy som neverila, že za tak krátku dobu sa môže niečo takéto udiať.
• Strašne veľa sa s Robinom v herni smejeme. Toľko sme sa spolu s ním za celý jeho život nenasmiali, ako za týchto pár týždňov. Včera som si čítala náš leták, kde píšeme v Robinovom mene „chcem sa naučiť smiať“ a rozmýšľala som, prečo som to tam vlastne dala – stihla som zabudnúť, že sa vôbec nesmial a že minimálne prejavoval svoje emócie. Teraz sa aj viacej zlostí a občas si krikom vydobýja to, čo chce. To predtým nikdy nerobil.

Aké zmeny sme zaznamenali:

• Výrazne sa predĺžili naše hracie sešny s Robinom v herni. Mali sme aj štvorhodinovú, bežné sú dvojhodinové.
• Všeobecne oveľa menej odchádza si robiť niečo sám, keď má na to priestor – napr. na prízemí, a vyžaduje našu pozornosť aj mimo herne – asi 30% času čo sme mimo herne. Predtým to bolo tak 1% - bolo to, keď potreboval našu ruku na niečo. Jeden deň som nemohol pozerať večerníček s Ronjou, lebo Robinko sa potreboval hrať!
• S Beou v herni hovoril "ano" (echolalicky). Spontánne hovorí "audo" (auto). Opakoval "haló". Skomolene povedal mnohokrát "hore" (zneje to skôr ako "lalo" :-)). Na výzvu hovorí "daj" (skôr "aj"). Celkom čisto hovorí "haji".

Zaujímavé pozorovania:

• Úžasná nepochopiteľná vec: pri hre s xylofónom Robin zahral pár tónov, na čo ich skoro čisto zaspieval – v tom istom poradí. Ani by sme si to nevšimli, keby sme to zrovna nenatáčali na video! Koľko podobných vecí nám ujde?
• Reagoval v herni na zvuk auta, ktoré išlo von – vôbec to nebol silný zvuk. Toto bolo pozorované opakovane asi 4x behom jedného dňa.
• 27.2. sa 3x sám išiel vycikať a vycikal sa do nočníka. Jedenkrát z toho si tam hodil loptičku a vycikal sa na ňu, čo bola pre neho náramná sranda. Z času na čas (raz za dva dni?) sa vypýta na nočník a vyciká sa doň.
• Ten istý deň sa pri dverách vypýtal dole tak, že povedal „ham-ham“, išiel dole a dostal jesť. V ten istý deň to zopakoval, ale už nešiel za stôl, ale chcel ísť von – zjavne nám prešiel cez rozum.
• Pamäť: našiel magnetky z magnetickej tabule, ktoré nevidel aspoň 5-6 mesiacov. Hneď vedel, kam patria – vypýtal si krabicu s magnetickou tabuľou a dal ich na miesto.
• Prvýkrát reagoval so záujmom na hudbu! Pustil som v obývačke hudbu a on zastal, prekvapene pozeral a zjavne počúval, usmieval sa pri tom. Za chvíľu ešte raz.
• Na rodinnom posedení prvýkrát bol celý čas s nami, nepobehoval, bavilo ho, keď sme po ňom opakovali. Na ďalšom už bol štandardne rozlietaný.
• Jedenkrát, keď Megi varila obed, Robin celý čas (asi hodina) pozoroval všetko, čo za ten čas robila – všetko ho to zaujímalo. Potom sa pridal, vybral zo skrinky hrnce a položil ich tiež na sporák.