Ako to vyzeralo:

Prvé dva dni po návrate z kurzu a začatí sonrisovania bol Robin z nás nešťastný. Nechcel byť v herni, plakal. Asi nechápal zmenu nášho správania. My sme sa snažili čo najviac byť s ním v herni, boli sme veľmi entuziastickí a plní energie (3E: energia, entuziazmus a nadšenie), ale on mal z toho zmätok. Poľavili sme teda v 3E a určili sme si ako prioritu to, aby bol Robin v herni šťastný.
Prvý mesiac je akýsi oťukávací, skúšame to i to. Niektoré pobyty v herni sú veľmi povzbudzujúce, iné sú náročné. Po spísaní tohto pozorovania však zisťujeme, aké úžasné zmeny možno v Robinovom správaní zachytiť a ako veľa ich je.
Priemerne sme sa s Robinom hrávali 3 hodiny za deň v herni.

Aké zmeny sme zaznamenali:

• Očný kontakt: Robin na nás pozerá jednoznačne viacej. I keď je Robin často vo svojom svete, je veľa chvíľ, kedy je s nami, úplne prítomný, v hre, ktorá ho baví. Vtedy je očný kontakt omnoho lepší, než kedykoľvek predtým. My sa snažíme povzbudzovať očný kontakt pri každej príležitosti a Robin už chápe, že očný kontakt "funguje" - keď sa na nás pozrie, dostane čo chce rýchlejšie a s pochvalou. Očný kontakt sa zlepšil aj mimo herne. Keď k nám niekto príde, Robin si skúmavo prezerá jeho tvár, čo predtým nerobil. Keď niečo chce, neťahá nás len za ruku, ale aj sa na nás veľakrát pozrie. Pri bežných činnostiach ako jedenie sa na nás niekedy pozerá.
• Komunikácia: Snažíme sa motivovať ho hovoriť "daj" keď chce niečo z poličky a "hore" keď chce ísť na ruky. Krásne na to reaguje - na druhé-tretie povzbudenie tieto slová povie, niekoľkokrát ich už povedal spontánne - to nikdy predtým nespravil. 
• Jazyk: Oveľa viac než predtým si sám pre seba žvatle slabiky.  

Niektoré ďalšie zaujímavé pozorovania (väčšinou jednorázové udalosti) - všetko sú to veci, ktoré sú v jeho správaní novinkami:

• Miestami plače, ako keby bol nešťastný z toho, že nám chce niečo povedať a my mu nerozumieme. Párkrát sa srdcervúco rozplakal, lebo zistil, že je v miestnosti sám – to nikdy nebolo. Jeho plač všeobecne sa viacej podobá na normálny detský plač.
• Rozumie srande a sám je schopný ju vytvárať: Megi sa ho pri hre so zvieratkami pýtala „ako robí krava? – ty to vieš“, on sa začal usmievať a potom smiať, a cez smiech povedal „mee“ a rehotal sa, lebo vedel, že robí srandu – predtým mali kozu. Raz sedel na nočníku a nič tam neurobil a keď sa zdvihol, zobral hnedý šúlok plastelíny, hodil ju tam a začal sa chechtať.
• Hra, pri ktorej Robin sám iniciuje zrakový kontakt, hru aj sám vymyslel – on zoberie zvieratko, pozrie na Megi a čaká, kým povie, aký zvuk zvieratko vydáva. Potom ho odloží. Takto so všetkými 13 zvieratkami.
• Niekoľkokrát spontánne použil posunky - ukazoval mi "nie-nie" keď som mu podával z poličky iné veci než chcel. Jedenkrát ukazoval z vlastnej vôle na niekoľko predmetov a posunky na farby (netušili sme, či eviduje naozaj, čo tie posunky znamenajú).
• Nechal si ostrihať nechty na nohách. Ak sa usmievate, tak vedzte, že ste ešte nevideli, čo môže znamenať strihať nechty na nochách Robinkovi :-).
• Mali sme niekoľko interaktívnych hier, pri ktorých sa celý čas rehotal, bavili ho, vydržali nám vždy asi 15-20 minút.